PREDMET: ĎALŠIE ZMENY VO VLÁDNYCH POSTOCH: MINISTERSTVO PRÁCE BEZ MINISTRA, NOVÝ MINISTER PRE MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA

REF: BRATISLAVA 683

Utajil: DCM Lawrence Silverman z dôvodov 1.4 (B) a (D)

1. (C) Zhrnutie – Minister práce Ľudovít Kaník oznámil 5. októbra svoju rezignáciu po tom, ako priznal svoje pochybenie pri žiadosti o financie z európskych fondov na rekonštrukciu hotela v turisticky vyhľadávanom meste Banská Štiavnica, ktorý vlastní. Kaníkovo oznámenie skomplikuje jeho úsilie v nadchádzajúcich mesiacoch uskutočniť de facto zlúčenie jeho Demokratickej strany s SDKÚ premiéra Dzurindu. Jeho odstúpenie prišlo hneď v zápätí po oficiálnom vymenovaní bývalého poslanca ANO Jirka Malchárka za ministra hospodárstva, ktorý nahradil odvolaného Pavla Ruska. KONIEC ZHRNUTIA.

—————————
MINISTER PRÁCE ODCHÁDZA
—————————

2. (SBU) Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník oznámil svoju rezignáciu na tlačovej konferencii narýchlo zvolanej 5. októbra. Prekvapivé oznámenie vyplynulo z intenzívnej dvojdňovej medializácie jeho nedávnej žiadosti o 22 miliónov korún (680.000 dolárov) zo štrukturálnych fondov EÚ na rekonštrukciu hotela v Banskej Štiavnici na strednom Slovensku, ktorý vlastní. Kaník na tlačovej konferencii priznal, že urobil chybu, keď o európske peniaze žiadal, ale uviedol, že naďalej plánuje pokračovať vo svojom úsilí o integrovanie slovenských stredopravých strán.

3. (C) Kaník je predsedom Demokratickej strany (DS), intelektuálnej strany s centrom v Bratislave s malými preferenciami. DS je úzko prepojená s SDKÚ (minister financií Mikloš bol predtým členom DS), ktorá nominovala Kaníka za ministra po tom, čo podporil SDKÚ vo voľbách v roku 2002. Pri formálnom stretnutí s veľvyslancom 4. októbra Kaník povedal, že DS dokončuje technické prípravy na zlúčenie s SDKÚ, ktoré by sa zavŕši na “mimoriadnom zjazde” v decembri. Niektorí vedúci členovia DS pod vedením podpredsedu Hochela s touto zmenou nesúhlasia a chcú zachovať DS ako nezávislú stranu, a to aj napriek tomu, že by sa podľa očakávaní po voľbách ocitli pod prahom 5-percentnej podpory, a teda by sa nedostali do parlamentu. Vedenie DS sa stretne 6. októbra, ale nemajú právomoc odvolať Kaníka z pozície predsedu strany.

4. (C) Kaník stiahol svoju žiadosť o fondy EÚ 14. septembra, keď sa tiež zistilo, že realitná spoločnosť, ktorú zastupuje jeho brat Norbert Kaník, získala európsky grant vo výške 150 miliónov korún (asi 5 miliónov dolárov) na vybudovanie lyžiarskeho strediska blízko Banskej Štiavnice. Podľa tlačovej správy získal vtedy Ján Rudolf, predstaviteľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorý mal tento grant na starosti, miesto riaditeľa sekcie európskych fondov pre sociálny rozvoj na ministerstve práce. Kaník v minulosti čelil niekoľkým škandálom v spojitosti s neplatením povinných odvodov za svojich zamestnancov, ale pred tým, než sa v roku 2002 stal ministrom, mu boli dlhy odpustené. Bol tiež obvinený z korupcie vo viacerých prípadoch veľkých privitazácií koncom 90-tych rokov minulého storočia, keď bol prezidentom Fondu národného majetku.

5. (C) Podpredseda SDKÚ Milan Hort nám povedal, že Kaník urobil chybu, keď žiadal o peniaze z fondov EÚ pre svoje spoločnosti, ale poznamenal, že urobil správne, keď svoju žiadosť po kritike v tlači stiahol. Hort poznamenal, že Kaníkovo konanie nemožno porovnávať s konaním bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska, ktorý popieral akékoľvek pochybenie, až kým nebol odvolaný (reftel). Napriek tomu je podľa Hortovho názoru dôležité, aby Kaník odišiel, aby tak uchránil SDKÚ a premiéra Dzurindu pred kritikou pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami budúci rok, najmä keď sa uváži fakt, že slovenská verejnosť považuje politikov za automaticky skorumpovaných. Podľa Viktora Nižnanského, vládneho splnomocnenca pre reformu verejnej správy a bývalého podpredsedu DS, Dzurinda a Kaník o veci diskutovali dlho do noci (4. októbra), pričom Dzurinda tvrdil, že Kaník by mal odstúpiť. Nie je prekvapením, že Dzurinda pre tlač uviedol, že Kaníkova rezignácia je čisto len ministrovým nápadom a nie je výsledkom nátlaku.

6. (C) Vo funkcii ministra Kaník presadil reformu sociálneho aj dôchodkového systému. Zásadná reforma dôchodkového systému sa všeobecne považuje za úspešnú, zatiaľ čo reforma sociálnej starostlivosti je kontroverznejšia a stále je považovaná za neukončenú. V snahe zdôrazniť svoj vzťah k nedávnym reformám Kaník uviedol, že jeho odstúpenie nadobudne účinnosť po rokovaní týkajúcom sa dôchodkovej reformy, ktoré sa začne 12. októbra. Miroslav Beblavý, člen SDKÚ a súčasný štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a spravodlivosti, sa v tajných depešiach (SIPDIS) spomína ako možná náhrada za Kaníka.

——————————————— —
PREZIDENT KONEČNE SCHVAĽUJE NÁHRADU ZA RUSKA

——————————————— —

7. (SBU) Po takmer mesačnom meškaní vymenoval prezident Gašparovič 4. októbra Jirka Malchárka za nového ministra hospodárstva. Malchárek je členom skupiny bývalých poslancov ANO pod vedením Ľubomíra Lintnera, ktorí sa odtrhli od Pavla Ruska, aby zostali s koalíciou (reftel). Nový minister hospodárstva bol prvýkrát zvolený do parlamentu v roku 1998 so Stranou občianskeho porozumenia, bol spoluzakladateľom ANO v roku 2001 a v tom istom roku získal miesto v parlamente ako poslanec ANO. Nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti v ekonomickej oblasti a je známejší ako majiteľ automobilovej pretekárskej spoločnosti. Keď Gašparovič oznámil jeho menovanie, Malchárek uviedol, že bude úzko spolupracovať s ministrom financií Miklošom pri transparentnom dokončení prebiehajúcich privatizačných projektov. Jednou z jeho prvých priorít bude získať vládne schválenie nových opatrení pre poskytovanie štátnej pomoci investorom, ktoré sa dali narýchlo dohromady po Ruskovom odchode.

8. (C) KOMENTÁR: Kaníkov odchod, ktorý je prvou rezignáciou vládneho ministra od volieb v roku 2002 (niekoľkí ministri boli odvolaní pre konflikty s vládnucou koalíciou), je jasným znakom, že kampaň pre parlamentné voľby je už v plnom prúde. Kaník bol vždy známy ako “podnikavý politik”, ktorý v minulosti vykľučkoval z rôznych zložitých situácií. Hoci oznámil, že chce pokračovať v politickej činnosti prácou na integrovaní “pravicových strán”, je nepravdepodobné, že by sa SDKÚ hrnulo do spojenia s DS. Kaník je hnacou silou za týmto spojením a v súčasnosti nemá v otázke zlúčenia strán podporu vlastnej strany. KONIEC KOMENTÁRA.

VALLEE

NNNN

PREDMET: AKTUALIZOVANÝ OBRAZ O PREMIÉROVI DZURINDOVI

REF: BRATISLAVA 161

Utajil: Amb. Ronald Weiser z dôvodov 1.4 b a d

1. (C) Zhrnutie/Úvod. V súvislosti s viacerými možnosťami zapojiť premiéra Dzurindu a vládnych predstaviteľov pri príležitosti prijatia NATO v Bielom dome 29. marca, neformálneho stretnutia ministrov financií v Bruseli 2. apríla a summitu v Istanbule predkladáme aktualizovaný obraz premiéra a jeho vzťahov s koaličnými partnermi. Na jeseň roku 2003 spôsobil Dzurinda vo vládnucej koalícii značné napätie, keď odvolal riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Mojžiša a ministra obrany Šimka po tom, ako stratil voči nim dôveru. V dôsledku toho stojí teraz Dzurinda v čele menšinovej vlády, pretože Šimko odišiel z Dzurindovej strany a vzal so sebou ďalších šesť poslancov. Po Šimkovom odchode sa však Dzurinda vrátil späť k tomu, že sa o vládnych rozhodnutiach radí so stranou ANO, Kresťansko-demokratickým hnutím a Stranou maďarskej koalície. Premiér počas jesene niekoľko krát hovoril s veľvyslancom o svojom konaní a zo svojho pohľadu ako aj podľa názoru veľvyslanca poskytol primerané politické zdôvodnenie svojho konania, aj keď metódy, ktoré premiér použil, neboli pri vykonávaní agendy správne zvolené. Odhliadnuc od nedostatočnej taktiky ostáva Dzurinda pevne odhodlaný robiť reformy a naďalej vzďaľuje Slovensko od očividného podvracania demokratických noriem a inštitúcií, ktoré prekvitalo za vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Koniec Zhrnutia/Úvodu.

Podráždené reakcie
———————

2. (C) Vlani na jeseň dosiahol premiér Mikuláš Dzurinda asi najnižší bod svojej politickej kariéry. V auguste tlač oznámila, že premiér označil istú “skupinku” alebo malý okruh ľudí, ktorí narúšali stabilitu slovenského štátu. Člen parlamentu za stranu Smer Róbert Kaliňák síce vymenoval členov takzvanej skupinky, no premiér Dzurinda Kaliňákov zoznam nikdy verejne nepotvrdil ani nepoprel. Kauza skupinka však pôsobila ako katalyzátor pri viacerých udalostiach vrátane odvolania šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša a ministra obrany Ivana Šimka. (Pozri reftel) Koncom leta a začiatkom jesene Dzurinda slovne napádal tých, ktorých vnímal ako nepriateľov, vrátane novinárov a jeho reakcie boli skôr podráždené, čo sa nezhoduje s jeho obvykle zmierlivým prístupom. Teraz by aj sám Dzurinda pravdepodobne uznal, že situáciu nezvládol dobre a že tým dočasne oslabil celkový dojem verejnosti a zahraničia z jeho vlády a zo Slovenska. Pred týmito udalosťami si premiér vyslúžil povesť obratného politika s dobrými vyjednávacími schopnosťami, ktorý dokázal zvládnuť mínové polia slovenského politického diania a dosiahnuť kompromisné riešenia medzi nezlučiteľnými a často si odporujúcimi politickými stranami. Podľa niektorých koaličných politikov mal Dzurinda údajne pocit, že keďže táto koalícia si bola ideologicky bližšia než tá, ktorú viedol vo svojom prvom funkčnom období, mohol presadzovať osobné vládne rozhodnutia u svojich koaličných partnerov bez obvyklých zákulisných rokovaní. Takýto prístup neschvaľovali a očakávali, že sa s nimi bude radiť rovnako ako v minulosti.

Precitlivelý premiér
—————————

3. (C) Pri kauze skupinka sa tiež ukázalo, že Dzurinda nevie dobre prijímať kritiku. Rozčarovaný zakladateľ SDKÚ povedal predstaviteľovi ambasády (emboff), že premiér veľmi nerád počúva, čo má robiť, či už od člena koalície, poradcu alebo inej krajiny. V období od augusta do októbra Dzurinda pomerne zle reagoval na kritiku od členov svojej strany ako aj od koaličných partnerov, čo nakoniec viedlo k odtrhnutiu strany Slobodné fórum Ivana Šimka.

Lojálnosť alebo zrada
——————-

4. (C) Dzurindove rozhodnutia ovplyvnilo jeho očakávanie lojality a citovo silná reakcia na zradu, ktorú pociťoval. Dzurinda sa nahneval na Mojžiša, pretože riaditeľ NBU bol voči premiérovi pri mnohých príležitostiach netaktne kritický a jeho poznámky sa dostali späť k Dzurindovi. Výsledkom bol boj o moc, ktorý bol Dzurinda odhodlaný vyhrať. Dzurinda povedal veľvyslancovi, že sa cítil nútený odvolať ministra obrany Šimka, pretože by v hlasovaní nepodporil Dzurindov návrh na odvolanie Mojžiša. Dzurinda povedal, že musel Šimka odvolať, aby udržal disciplínu strany a lojálnosť koalície, pretože Šimko bol menovaný na post určený pre SDKÚ. Dzurindovi sa však nepodarilo presvedčiť svojich koaličných partnerov o dôvodoch, prečo stratil dôveru v Mojžiša, a preto to vyzeralo, že presadzuje v koalícii osobné rozhodnutia bez toho, aby sa o nich poradil. Tým dočasne poškvrnil medzinárodný imidž Slovenska.

Návrat do normálu
——————–

5. (C) V uplynulých mesiacoch Dzurinda upevnil vzťah so stranou ANO a v menšej miere urovnal vzťahy so Stranou maďarskej koalície (SMK), Kresťansko-demokratickým hnutím (KDH) a so svojou vlastnou Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ). Následne pri prijímaní rozhodnutí postupoval opatrnejšie a o rozhodnutiach sa v tichosti radil so svojimi partnermi. Poznamenávame, že vymenovanie šéfa NBU Aurela Ugora prebehlo bez výraznejších obvinení zo strany koaličných alebo opozičných členov. Čo je dôležitejšie, Dzurinda týmto vymenovaním “nevyhral”, pretože prijal dohodu, že nebude menovať nového riaditeľa bez súhlasu koalície.

Pretrvávajúce odhodlanie k reformám
————————-

6. (C) Napriek svojmu zakopnutiu minulú jeseň ostáva Dzurinda odhodlaný pokračovať v reformách, aj keď to občas ide pomaly. Jeho predvolebné sľuby vykoreniť korupciu sa pretavili do zatknutia len niekoľkých veľkých mien najmä z opozičných strán. Takmer nefunkčný súdny systém prechádza pomalou reformou, no stále bráni boju proti korupcii. Odkedy bol Dzurinda prvýkrát zvolený v roku 1998, zničil štruktúru, ktorú jeho predchodca Vladimír Mečiar vytvoril, aby okrádal vládu. Minister spravodlivosti a minister vnútra z KDH navyše pôsobia ako systém kontroly a rovnováhy, pričom uskutočnili významné kroky v boji proti korupcii a reforme súdneho systému. Pod Dzurindovým dohľadom sa Slovenská informačná služba nedávno očistila od všetkých bývalých zamestnancov spravodajskej služby z čias komunizmu vrátane tých, ktorí sú údajne zodpovední za minuloročný škandál s odpočúvaním.

Nedá sa vyhnúť osobnej politike
———————————-

7. (C) Zdá sa, že osobné konflikty z minulej na jesene má Dzurinda už za sebou, ale vysoká miera osobnej politiky tu naďalej zostane. Predstavitelia ambasády (emboffs) sa neustále utvrdzujú v tom, aká je vedúca elita aj naďalej malá, pretože všetci sa so všetkými poznajú buď zo študentských čias alebo cez rodinné väzby. Dzurindova vláda, ako aj budúci premiéri, bude pravdepodobne naďalej fungovať štýlom “medzi kamarátmi”, ktorý pretrváva ako dedičstvo komunizmu. Väčšina Slovákov si myslí, že či už ide o národnú politiku alebo obyčajnú obchodnú transakciu ako nákup kvetov, človek sa spolieha viac na osobné kontakty ako na inštitúcie. Na druhej strane je pozitívne, že Dzurindova vláda prijala veľa zákonov a nariadení na zníženie praktík typu “medzi kamarátmi” a zvýšenie transparentnosti vo vláde.

Vyhliadky na spoluprácu s partnermi
———————————–

8. (C) Dzurinda sa vrátil k tomu, že pred oznámením vládnych rozhodnutí sa o nich najskôr poradí, čo bol preňho obvykle typický prístup. Ako vyplýva z rozhovorov so slovenskými partnermi, mnohí z nich poznamenali, že premiér dostal lekciu a poučil sa z nej. Referendum o nových voľbách a nedostatok parlamentnej väčšiny budú udržovať Dzurindovo zameranie na zdravie koalície. Keď odhliadneme od nedostatočnej taktiky, ostáva Dzurinda pevne odhodlaný robiť reformy a naďalej vzďaľuje Slovensko od očividného podvracania demokratických noriem a inštitúcií, ktoré prekvitalo za vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara.

WEISER

NNNN

PREDMET: Dzurinda: Dobrý pocit z USA

Utajil: Veľvyslanec Ronald Weiser z dôvodu 1.4 (B).

1. (SBU) Premiér Mikuláš Dzurinda prišiel na ambasádu večer 10. júna, aby podpísal kondolenčnú listinu pre Ronalda Reagana. Dzurinda a Veľvyslanec využili túto príležitosť na vyzdvihnutie silných väzieb a sympatií medzi Slovenskom a Spojenými Štátmi. Dzurinda povedal veľvyslancovi a potom tlači, že Reagan bol jedným z najdôležitejších osôb, ktoré sa zaslúžili o pád komunizmu a opätovné zjednotenie Európy. Do kondolenčnej knihy napísal: “trúchlime nas stratou veľkého štátnika, ktorý nám pomohol vyhrať našu slobodu. Boh ho požehnaj! S najhlbšou sústrasťou, Mikuláš Dzurinda.”

2.(SBU) Veľvyslanec dal Dzurindovy fotky zo vstupného ceremoniálu do NATO. Vyjadril zvlášť hrdosť nad tým, že prezidenta USA Bush a slovenský premiér Dzurinda boli spolu v strede skupiny.

3. (C) Veľvyslanec zopakoval sústrasť USA slovenským obetiam v Iraku z 8. júna. Dzurinda tiež vyjadril svoju ľútosť. Pozitívna vec ohľadom Iraku je, že Dzurinda bol veľmi potešený rezolúciou bezpečnostnej rady OSN. Povedal, že jednohlasné schválenie bolo zásluhou prezidenta Busha. Veľvyslanec poďakoval za slovenskú pomoc a podporu.

4. (C) Dzurinda komentoval “neštastné vyjadrenia” tlači od lídra Smer-u Roberta Fica, ktorý kritizoval pro-americkú zahraničnú politiku Slovenska (SEPTEL). Dzurinda povedal, že bolo absurdné pomenovať Slovensko ostrovom amerického vplyvu.

5. (C) Dzurinda bol viditeľne pohnutý pritom ako hovoril o prispení Ronalda Reagana k pádu komunizmu a vyžaroval z neho dobrý pocit zo Spojených Štátov. Potom ako Dzurinda vyzdvihol zásluhy Reagana o úspech strednej Európy, Veľvyslanec mu povedal, že on si tiež zaslúži veľký diel uznania za reformy, ktoré posunuli Slovensko dopredu. Na oplátku Dzurinda poďakoval Veľvyslancovi za jeho príspevok k úspechu Slovenska.

WEISER

NNNN

09BRATISLAVA470
PREDMET: SLOVENSKÁ REPUBLIKA SÚHLASÍ S PRIJATÍM TROCH OSOB ZADRŽIAVANÝCH VO VÄZNICI GUANTANÁMO

KLASIFIKOVAL: Simon R. Hankinson, Consul.
NA ZÁKLADE: 1.4 (b), (d)

1. (C) Súhrn: Na stretnutí so špeciálnym vyslancom pre zatvorenie Guantanáma Danom Friedom, ktoré sa uskutočnilo dňa 4. novembra, slovenský premiér Róbert Fico súhlasil s prijatím troch osôb zadržiavaných vo väznici Guantánamo na územie Slovenskej republiky. Po prediskutovaní organizácie presunu ako aj ďalších otázok s Ministrom zahraničných vecí Lajčákom a Ministrom vnútra Kaliňákom bolo možné usúdiť, že vlastný presun spomínaných osôb na územie Slovenskej republiky by mohol nastať do 20. januára 2010. Koniec zhrnutia.

2. (C) Špeciálny vyslanec Fried prišiel do Bratislavy 4. novembra na pozvanie slovenskej strany, aby prediskutoval možnosť prijatia guantanámských väzňov Slovenskou republikou. Fried a ďalšie poverené osoby sa stretli s predsedom vlády Ficom, Ministrom zahraničných vecí Lajčákom a Ministrom vnútra Kaliňákom v kancelárii predsedu vlády. Fico jasne potvrdil, že súhlasí, aby Slovenská republika prijala troch väzňov a zároveň dodal, že prijatie len jedného by v danej situácii bolo len „symbolické“, kým prijatie troch vyjadruje „skutočný“ súhlas. Zároveň sa vyjadril, že rozhodnutie považuje za politicky korektné vzhľadom na predchádzajúcu kritiku Guantánama Slovenskou republikou a pomoc prezidentovi Obamovi s uzatvorením väznice preto vníma ako slovenskú morálnu povinnosť.

3. (C) Fried ďalej vysvetlil, že pokiaľ ide o výdavky potrebné na premiestnenie bývalých väzňov, americká vláda by bola schopná poskytnúť určitú formu asistencie. Na to Fico reagoval spôsobom, že v danom momente by prijatie peňažnej pomoci nevyslalo dobrý signál domácej politickej scéne, ale zároveň si rezervoval právo svoj názor v budúcnosti zmeniť. Fico rovnako žiadal, aby sa Spojené štáty zdržali akýchkoľvek verejných oznámení alebo informovania tlače až do neskoršej fázy procesu, s čím Fried súhlasil. Fico a Fried sa rovnako dohodli, že predtým, než vec verene oznámia, Spojené štáty kontaktujú lídra slovenskej opozície, Dzurindu, aby zabránili akémukoľvek použitiu danej veci v slovenskej volebnej kampani 2010. Po vzájomnej dohode Fico prenechal stretnutie svojmu Ministrovi zahraničných vecí a Ministrovi vnútra, aby dopracovali detaily.

4. (C) Počas nasledujúcej diskusie, ku ktorej sa pripojil aj americký konzul a zástupca Osobitného poverenca pre zatvorenie Guantánama Michael Williams, nebol zo slovenskej strany prítomný nikto iný okrem dvoch ministrov. Lajčák sa v danej veci vyjadril, že rozhodnutie je ešte stále prísne dôverné a nikto so štátnych úradníkov alebo ďalšieho odborného personálu s ním ešte nebol oboznámený (napriek tomu Kaliňák potvrdil, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby Magala je informovaný a s plánom súhlasí).

5. (C) Slovenská strana si bola vedomá, že medzi väzňami boli aj príslušníci bývalého Sovietskeho zväzu a domnievala sa, že tieto osoby by boli ľahšie integrovateľné na území Slovenskej republiky, Fried však vysvetlil, že zostávajúci väzni čakajúci na premiestnenie sú buď Ujgurovia, Severoafričania alebo sýrski Arabi. Minister zahraničných vecí preferoval nebrať Ujgurov, aby tým predišiel prípadným problémom s Čínou; zaujímavé však je, že sám sa vzápätí Frieda spýtal, aké následky by podľa neho podobné rozhodnutie mohlo vyvolať, vysvetľujúc, že jeho obavy nepramenia so žiadnych konkrétnych očakávaných protiopatrení. Kaliňák naopak preferoval Ujgurov vzhľadom na menšie bezpečnostné riziko. Fried nato objasnil možné výhody spojené s prijatím Ujgurov (napr. menšie bezpečnostné riziko). V konečnom dôsledku však Lajčák žiadal, aby spisy zaslané Slovenskej republike neobsahovali Ujgurov. Obaja ministri sa zhodli na tom, že bude jednoduchšie pracovať s tromi rôznymi národnosťami/etnikami než tromi osobami pochádzajúcimi z rovnakej krajiny. (Poznámka: moslimská populácia na Slovensku je nepatrná, tvorená najmä študentmi, v počte niekoľkých stoviek).

6. (C) Fried vo všeobecnosti načrtol celý proces nasledovne: v priebehu dvoch týždňov Spojené štáty zašlú Slovenskej strane spisy s vybranými väzňami na posúdenie; slovenská strana si prejde uvedené zložky a následne, ak bude chcieť, môže navštíviť Guantánamo a uskutočniť rozhovory s kandidátmi; vyberie si svojich troch; americká vláda upovedomí Kongres Spojených štátov; dohodnú a vymenia sa diplomatické nóty ohľadom podmienok premiestnenia a následne budú väzni dopravení na územie Slovenskej republiky s použitím amerického vojnového letectva. Fried dodal, že doplňujúce otázky vyplývajúce z posúdenia spisov a/alebo rozhovorov môžu byť riešené prostredníctvom existujúcich kontaktných kanálov. Ani jeden z ministrov nemal žiadne námietky. Kaliňák sa vyjadril, že by s vecou rád oboznámil riaditeľa Migračného úradu, expertov zo Slovenskej informačnej služby (SIS) a bezpečnostnú službu, ktorí by radi navštívili Guantánamo (tak ako v nedávnom prípade premiestnenia 10 kubánskych utečencov v  2008). Bolo dohodnuté, že americká vláda zašle slovenskej strane spisy 10 potencionálnych kandidátov, s výnimkou Ujgurov, hneď ako to bude možné prostredníctvom Ambasády. Poznámka: zložky boli poskytnuté a zaslané MZV a MOI 6. novembra. Fried rovnako dodal, že Spojené štáty neskôr poskytnú slovenskej strane aj verzie zložiek väzňov sprístupniteľné v rámci Schengenského priestoru, za účelom vyhovenia opatreniam upravujúcim danú problematiku.

7. (C) Na Friedovu ponuku pomoci s médiami Lajčák reagoval tak, že táto môže byť potrebná, ale nie v danom štádiu. Zároveň priznal, že všetko, čo by Ficova garnitúra urobila od daného momentu do národných parlamentných volieb bude vnímané ako „politické“ a preto sa rozhodnú neskôr ako oznámia a vysvetlia rozhodnutie o prijatí daných väzňov. Zároveň požiadal Frieda, aby v tejto fáze nekontaktoval opozičných politikov ani nikoho zo Slovenska. Kaliňák dodal, že slovenská vláda nezaznamenala prakticky žiadnu negatívnu odozvu na kubánske premiestnenie alebo dočasné prijatie stovky Palestínčanov (v danom momente boli na ceste z Iraku do Spojených štátov ako utečenci). Rovnako neočakával, že situácia by mohla vyvolať domáci politický problém, ak sa v nej bude postupovať správne.

8. (C) Kaliňák bol toho názoru, že slovenská strana by mohla svoju časť dohody (posúdenie spisov, návštevu Guantánama, výber väzňov, podmienky organizácie presunu) ukončiť tak, aby väzni mohli byť prijatí koncom Decembra. Obaja, Kaliňák aj Lajčák, rovnako ako aj Fico, na začiatku stretnutia pochopili, aké je pre americkú stranu dôležité, aby sa presun uskutočnil do 20. januára.

9. (C) Komentár Ambasády: Fico sa zdôveril Friedovi, že bol principiálne motivovaný rozhodnúť o prijatí väzňov z dôvodu predchádzajúcej tvrdej kritiky podmienok v zariadeniach na výkon väzby počas Obamovej vlády, preto cítil povinnosť pomôcť prezidentovi Obamovi zariadenie zatvoriť. Možno. Slovenská strana však zároveň priznala, že tým zbiera „body“, ktoré by mohla chcieť v budúcnosti využiť. Rovnako by tým rada zatienila Maďarskú republiku, ktorá verejne ponúkla prijať jedného väzňa (a s ktorou, ako Lajčák poznamenal, potrebujú pomoc vzhľadom na snahu Maďarska kontaktovať americký Kongres vo veci prijatia uznesenia proti slovenskej jazykovej legislatíve). Ale bez ohľadu na dôvody, prijatie troch väzňov pomôže Spojeným štátom k dosiahnutiu ich cieľa skorého uzatvorenia Guantanáma.

1. Národný Bezpečnostný Úrad (NBÚ) preskúmal a potvrdil bezpečnostný certifikát Ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Počas Kukanovej neúspešnej prezidentskej kampane v tomto roku bol slovenskej tlači doručený anonymný list, tvrdiaci že Kukan pracoval pre tajnú políciu z čias komunizmu (ŠTB).

2.Komentár: Obvinenia boli takmer určite politicky motivované, nakoľko Kukan bol v prezidentskej kampani favoritom a je pravdepodobné že jeho protivníci sa snažili znížiť jeho šance vo voľbách. Zatiaľ čo Kukan dostal od NBÚ čisté vysvedčenie, prípad by sa mohol v budúcnosti znovu otvoriť, nakoľko Ústav Pamäti Národa má jednu zložku ŠTB registrovanú na Kukana ale nemôže sa k nej v tomto čase dostať, pretože zložka je v českých archívoch.

WEISER

NNNN

Roztriedené DCM Keith A. Eddins, z dôvodov, 1,4 (a) a (b).

ZHRNUTIE

——-

1. Nový zákon zameraný na slovenský monopol zemného plynu SPP dáva vláde právo veta na zvyšovanie cien. Zákon je najnovšou odozvou dlhotrvajúceho sporu SPP o pokusy zvýšiť ceny zákazníkom, keď Fico kvôli tomu kritizoval zahraničných akcionárov spoločnosti, ktorí podnik riadia. Francúzski a nemeckí akcionári spolu s ich veľvyslanectvami sú na počudovanie ticho ohľadne tejto záležitosti, čo naznačuje, že sú tam možno nejaké súkromné záujmy zo strany vlády alebo jednoducho nevidia žiadny zmysel v zasahovaní do tejto záležitosti z politických dôvodov. Spoločnosť zvažuje právne alebo regulačné opatrenia v Bruseli. Záver zhrnutia.

NOVÝ ZÁKON SŤAŽUJE ZVYŠOVANIE CIEN

————–

2.  Ostrá bitka medzi premiérom Robertom Ficom a monopolom zemného plynu Slovenského Plynárenského Podniku (SPP) sa v posledných týždňoch ešte viac vyostrila, keď vláda prijala zákon, ktorým znemožňuje SPP zvyšovať spotrebiteľské ceny. Nový zákon-navrhnutý, schválený a podpísaný v priebehu týždňa–vyžaduje zvolať schôdzu akcionárov a štátu pri zmene cien. Podľa existujúceho obchodného zákona akákoľvek zmena prijatá valným zhromaždením si vyžaduje minimálne 52% hlasov za prijatie. Prakticky to znamená, že čiastočne sprivatizovaný SPP (51% patrí Fondu národného majetku) má právo veta na zmenu cien.

3.  (U) Zákon je významným krokom vpred v dlhotrvajúcom spore vlády s SPP, vedený Ficom cez cez médiá. Plynárenská spoločnosť požiadala za posledných šesť mesiacov už niekoľko krát o zvýšenie cien, aby tak pokryla rýchle a neustále zvyšovanie cien v prvých deviatich mesiacoch roku 2008 (Gazprom je výhradným dodávateľom plynu pre SPP).V žiadosti bola požiadavka na zvýšenie cien zo 16 na 24 percent. V každom prípade, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví(URSO)odmietol vyhovieť požiadavke vzhľadom na tlak vlády a verejnosti.

OBVIŇOVANIE ZAHRANIČNÝCH KAPITALISTOV

————–

4. Medzitým Fico verejne obvinil spoločnosť z nehorázneho žiadania o zvýšenie cien. “Mali by  zdieľať zisky s občanmi” vyhlásil raz s odkazom na obrovské zisky pri tranzite 70% ruského zemného plynu do EÚ(čo predstavuje asi 20 percent z celkového dovozu plynu do EÚ). Spoločnosť podotkla, že preprava plynu musí byť zabezpečená nezávisle a bez ďalších dotácii, čo je v EÚ nezákonné, ale Fico pokračoval ďalej: “Ak nie sú spokojní s miliardovými ziskami, môžu nám spoločnosť predať naspäť.” povedal v októbri. Fico rafinovane uviedol, že ponuka bola výhodná v porovnaní s pôvodnou predajnou cenou v roku 2002 a to o 5,35 miliardy dolárov.

5. Ak by sme sa na vec pozreli s pohľadu verejnosti, je nemožné odhadnúť, že vláda je väčšinovým majiteľom spoločnosti, pričom zisky idú trom akcionárom. Namiesto toho Fico obvinil zahraničných akcionárov E.ON Rurhgas a GDF Suez z chamtivosti.(predaj SPP dosiahol v roku 2007 takmer 3,3 miliardy dolárov zo ziskom asi 700 miliónov dolárov.)

ĎALŠIA PÓZA?

6. Väčšina analytikov nazvala Fica populistom, keď sa nechal počuť, že urobí všetko preto, aby udržal ceny na rovnakej úrovni až do volieb, v súkromí udáva rozdielny tón. Tento postoj zastával donedávna, kým nebol schválený nový zákon, ktorí mení postoj v tomto súperení. Odborná tlač, ekonomické thik tanky a nemecká obchodná komora reagovali rýchlo, keď odsúdili nový zákon, ktorým sa porušujú práva akcionárov a porušujú sa aj podmienky kúpno-predajnej zmluvy, čím popiera práva menšinových akcionárov

(C)  Na počudovanie SPP samé reagoval pomaly. Vyhlásil, že prehodnotí svoje možnosti. Francúzke a ani nemecké veľvyslanectvo neboli požiadané o právnu pomoc a lobbysti SPP potvrdili, že nie je žiadna šanca zmeniť Ficov názor v tejto  záležitosti.(Jeden zo zdrojov nám povedal, že keď sa záležitosť SPP spomenula na súkromnom stretnutí, Ficovi sa roztriasli ruky a očervenel od hnevu.) Okrem právnych opatrení je možné zasiahnuť už len cez Brusel a tak zmeniť umelo nastavené ceny plynu na Slovensku na základe porušenia súťažného práva.

KOMENTÁR: BOJ … ALEBO KABUKI?

—————————-

(C)  Nový zákon, ktorým sa kontrolujú zahraniční majitelia, môže byť výnimočne dobre prepracovaný, avšak len dočasný. Vzhľadom k  tomu, že zákon ukladá povinnosti iba pre podniky regulované URSO, nemá to veľké dôsledky pre iných zahraničných investorov na Slovensku. Bolo by rozumné predpokladať, že zahraniční investori môžu mať obavy, ale vôbec tomu tak nie je. V odborných i verejných kruhoch sa vedie široká diskusia o tom, že je to súkromná dohoda, divadielko. Ak je to tak, nebolo by to prvý  krát. SPP je naozaj pasívne a potichu, čo naznačuje, že sa niečo deje alebo jednoducho nemá význam zasahovať.

(C)

Je úplne jasné, že Fico bude aj naďalej používať obľúbenú proti-kapitalistickú rétoriku,ktorú použil aj v prípade druhého dôchodkového piliera, privatizácii bratislavského letiska a tiež pri cenovej regulácii pri prechode na Euro na konci tohoto roku. Pri tom všetkom, čo  sa takouto politikou dá dosiahnuť- a aj sa veľmi úspešne dosahuje – môžeme ešte očakávať veľa podobného.

Koniec.

Minister financií Ivan Mikloš: Moc za oponou

Utajil: SCOTT Thayer z dôvodov 1.4 (b) a (d)

1. (C) Zhrnutie. Politický tím ministra financií Ivana Mikloša a premiéra Mikuláša Dzurindu uspel v transformácii slovenského politického a ekonomické bohatstva v krátkom čase. Mikloš získal uznanie za jeho politiku rovnej dane a takisto robil niekoľko rokov reformy, ktoré otočili Slovensko k hospodárskemu úspechu. Jeho vplyv siaha ďaleko za jeho vlastné ministerstvo a jedného dňa by mohol byť legitímny kandidát na pozíciu predsedu vlády. Mikloš musel čeliť obvineniam z korupcie a táto prekážka mohla mať zásadný vplyv na jeho politickú budúcnosť. Bez ohľadu na to, Mikloš je uznávaný politik na medzinárodnej úrovni a jeho budúcnosť sa zdá byť jasná. Koniec zhrnutia.

Tímová práca

——–

2. (C) Veľa zásluh rapídneho rozvoja Slovenska od roku 1998 z politického vyvrheľa na členský štát EÚ a úspešný ekonomický priebeh patrí ministrovi financií (bývalému podpredsedovi vlády pre hospodárstvo), Ivanovi Miklošovi. Mikloš, ako podpredseda vlády, spolu s premiérom Mikulášom Dzurindom Slovensku nasadil rýchle tempo. Podľa Jána Oravca, predsedu Združenia podnikateľov Slovenska a Ivana Švejnu, predsedu rady Nadácie F. A. Hayeka, Mikloš a Dzurinda veľmi úzko spolupracovali a zdá sa, že k sebe mali blízko aj mimo politiky. V skutočnosti sa navzájom potrebovali, pre správne plnenie funkcií. Kým bol Dzurinda verejnou tvárou Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), Mikloš udržiaval nižší profil a zameriaval sa na ekonomické reformné politiky, ktoré pomohli strane pri znovuzvolení v roku 2002 a v ktoré dúfali, že im pomôžu aj v roku 2006. K Miklošovým úspechom patrí zavedenie rovnej 19 percentnej dane, transformácia zlého makroekonomického zdravia na dobré, liberalizácia privatizácie a podpora zahraničných investícií. V roku 2004 časopis Euromoney menoval Mikloša ministrom financií roka.

BUDÚCNOSŤ

———-

3. (C) Vzhľadom k tomuto úspechu sa Mikloš javí, ako pravdepodobný nástupca Dzurindu. Oravec a Švejna povedali, že je “99 percentná pravdepodobnosť”, že to tak nakoniec bude, ale nie v blízkej budúcnosti. Sme trochu konzervatívni – Mikloš má byť minister financií a pravdepodobne chce riadiť ďalšie reformy v budúcnosti. Dôležitejšie je, že Dzurinda nechce ustúpiť. Oravec povedal, že premiér si užíva hru politiky a rozhodne sa bude usilovať o tretie obdobie. (Poznámka: Milan Hort z SDKÚ, úzky spolupracovník Dzurindu to potvrdil, keď povedal: “Je mladý, je v skvelej kondícii, a je pripravený bežať” tak, ako v maratóne, rovnako aj vo volebných kampaniach.) Vzhľadom k tomu, že Dzurinda je relatívne mladý (50), mohol by sa snažiť o ďalšie obdobie dokonca v roku 2010 bez ohľadu na výsledok vo voľbách 2006. Švejna špekuloval, že by Dzurinda v určitom bode mohol riadiť SDKÚ mimo kancelárie, ale pri Miklošovi by to bolo nemožné, vzhľadom na jeho značné intelektové schopnosti. Niektorí sú presvedčení, že Mikloš nie je politické zviera a je vhodný na kariéru v medzinárodné inštitúcie, ako je Svetová banka. Jednoznačne budí dojem, že viac analytik a ekonóm, ako politik. Miklošov čas viesť SDKÚ by nakoniec mohol prísť, ale v blízkej budúcnosti Dzurinda skôr vyberie ministra obrany Juraja Lisku, často charakterizovaného ako “Áno pane” za premiéra, ako jeho nástupcu.

VPLYV

———

4. (C) Mikloš pravdepodobne zmení v blízkom období svoju úlohu vo vláde a udrží si značné množstvo vplyvu. Tradičná úloha ministerstva financií (MF) by sa mohla znížiť, kvôli fiškálnej decentralizácii, prepočtu na ESA 95 (Európsky systém účtov) pri vytváraní rozpočtu a kvôli úspešnému absolvovaniu daňovej reformy. Každopádne, Mikloš bude využívať dodatočný vplyv na iné ministerstvá pomocou kontroly ich rozpočtov v MF. Nedávno zablokoval medzník investičných stimulov kórejského výrobcu pneumatík Hankook (ale to by mohla byť príležitosť dať Ruskovi, ministrovi hospodárstva, politický výlet). Taktiež bude hľadať ďalšie reformy, ako vo vzdelaní, dokončení reformy zdravotníctva, ako aj vedenie GOS pri lisabonskej agende, najmä zvýšenie informačných technológií a konkurencieschopnosti. Oravec a Švejna uviedli, že Mikloš mal vplyv na Národnú banku Slovenska (NBS) prostredníctvom svojho priateľa, guvernéra NBS Ivana Šramka, za ktorého bojoval pri dosadení do pozície. Mikloš má mnohých nasledovníkov vo vláde aj súkromnom sektore, čoho výsledkom je opatrnosť, čo sa týka publicity Ruska, ale rozumní investori by mali zabezpečiť, že je o ich plánoch vopred dobre informovaný pred akýmikoľvek krokmi.

TEMNÁ(EJŠIA) STRANA

—————–

5. (C) Obvinenia z korupcie prenasledovali Mikloša roky, ale ustúpili po volebnej kampani v roku 2002, kedy opozičný vodca Robert Fico verejne vyhlasoval, že Americké veľvyslanectvo ho oboznámilo o korupčných aktivitách Mikloša. Mikloš zažaloval Fica a vyhral.

(Poznámka: Fico trval na svojom verejnom vyhlásení napriek tomu, že ho veľvyslanectvo nepodporovalo. Mikloš písomne požiadal vtedajšieho veľvyslanca Weisera o jeho svedectvo pre súdom. Keď povedal, že ambasádor sa nevzdá imunity, Mikloš znovu napísal, aby dal najavo, že “za daných okolností” nebude nemožné stretnúť sa s ambasádorom Weiserom a toto stretnutie bolo posledné.)

6. (C) Mikloš má svojich oprávnených kritikov:

– V rámci podnikateľskej sféry, Miklošove rozhodnutie prehodnotiť 1, 350 mld. SKK (44,8 mil. EUR) pokutu od Ministerstva financií Slovnaftu za zneužívanie svojho monopolného postavenia, bolo vnímané negatívne. Krátko potom, čo Ministerstvo financií oznámilo pokutu Slovnaftu, rafinérie menovali Miklošového priateľa, odchádzajúceho guvernéra NBS, Mariána Juska, do predstavenstva. V tom čase boli špekulácie, že Slovnaft zamýšľal využiť ich osobný vzťah k zníženiu sankcie. Avšak v prvom preskúmaní boli sankcie len mierne znížené a Slovnaft sa pravdepodobne odvolá znovu.

– Poradca predsedu parlamentu Pavla Hrušovského (KDH) povedal, že SDKÚ “presviedčalo” nezávislých poslancov, aby hlasovali za ich legislatívne návrhy odpustením daňových dlhov rodinných príslušníkov tvrdiac, že “po návšteve Ministerstva financií bude ich hlas zaistený ”

(Poznámka: poradcovi sa nepáčila táto metóda, ale nebol príliš kritický, keďže KDH taktiež podporovalo túto reformu legislatívy.)

OSOBNE

——–

7. (C) Ivan Mikloš je mladý, aktívny (tenis a plávanie), sympatický, vkusný a dobrý rozprávač. Sekretár SDKÚ Kamil Homola povedal: “Po Dzurindovi je to to najlepšie, čo máme na predvolebnej ceste.” Výborne hovorí po anglicky. On a Dzurinda sú si zjavne blízki – na verejných spoločenských akciách oni a ich manželky často sedia spolu a živo sa rozprávajú.

Utajil: Ambasádor Rodolphe M. Vallee z dôvodov 1.4(B)and (D).

Obchodník so zbraňami: Americká ambasáda musí schváliť všetok export (!)

Počas stretnutia s Cinom Strakom, bývalým obchodníkom so zbraňami, sa Poloff dozvedel o nesprávnom (avšak možno sľubnom) kúsku dezinformácie: tento obchodník so zbraňami predpokladá, že všetok export zo slovenskej armádnej výroby musí byť schválený Americkou ambasádou v Bratislave. Straka nám povedal, že počas navrhnutého exportu výmeny častí tanku a zásob do Líbye na začiatku minulého roka (ref B) sa dozvedel o “požiadavke”, že predaj všetkého armádneho príslušenstva a dielcov zo Slovenska má prechádzať cez americkú ambasádu, táto dohoda vraj vznikla v roku 1999 medzi vtedajšími vládnymi činiteľmi a vtedajším americkým ambasádorom. Keď mu ambasáda poradila ohľadom prevozu tankového príslušenstva do Líbye, tak tento kontrakt zrušil, povedal nám, že si nie je istý touto “požiadavkou”, keď bude Róbert Fico – Strakov priateľ- premiérom v budúcom roku.

HZDS sa správa srdečne ku koalícii, aby vyhrala nad Spojenými štátmi americkými?

Počas stretnutia 22. augusta nám predseda poslaneckého klubu HZDS (a častý Mečiarov emisár smerom k ambasáde) Milan Urbáni povedal, že sa stretol s premiérom Mikulášom Dzurindom 20. augusta, aby prediskutovali politickú situáciu vo svetle “krízy” okolo Pavla Ruska. Urbáni nám povedal, že HZDS sa nepripojí ku koalícii, ak dostane ponuku, ale že HZDS sa “nespolčí” s Dzurindom (poznámka: Aj keď Urbáni povedal, že HZDS nepodporí predčasné voľby, o 5 dní neskôr média informovali že podpredseda Viliam Veteška podporoval predčasné voľby, nazývajúc koalíciu “slovenským nešťastím”). Urbáni nám povedal, že HZDS sa rozhodlo byť priateľské voči koalícii, pretože HZDS chce “dobré vzťahy” so Spojenými štátmi americkými. Urbáni sa okrem toho pýtal, či je možné zariadiť stretnutie s ambasádorom, ktorý len nedávno dorazil, aby prediskutovali možné stretnutie medzi ambasádorom a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. Šéf PolEcon vysvetlil, že sa ambasádor stretne s malou skupinkou lídrov zo všetkých politických strán, vrátane HZDS, ale toto stretnutie bude v tom čase bez Mečiara.

Slovenský zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol novelizovaný

Slovenskí zástupcovia mimovládnych organizácií kritizovali slovenskú verziu zákona o slobodnom prístupe k informáciám (ZSPI), ktorá bola prijatá v roku 2001 ako súčasť slovenských protikorupčných “opatrení“. Pod zákonom z roku 2001 boli “osobné dáta” chránené pred zverejnením a pre mnoho vládnych agentúr a úradníkov – špeciálne na regionálnych a miestnych úrovniach – to bolo len ospravedlnenie na ochranu informácií o všetkom pred ich vlastnými zamestnancami v kanceláriách a o podrobnostiach ich verejne financovaných platoch. Občianske organizácie tvrdili, že išlo o závažnú bariéru transparentnosti. Média jednomyseľne kritizovali politickú/úradnícku neochotu poskytnutia takýchto informácií.

24. augusta vláda SR schválila návrh novely ZSPI, ktorá urobila zákon omnoho jasnejším a zaručila, že platy regionálnych a miestnych úradníkov nebudú utajené. Navrhovaná zmena – ktorá bude teraz odoslaná do parlamentu na diskusiu a odhlasovanie – vyzýva, aby informácie zo stretnutí mestských a regionálnych rád by boli ľahko dostupné, a rovnako vyzýva, aby predaj nehnuteľností, ktoré majú v držbe miestne, regionálne a centrálne vládne inštitúcie, bol transparentnejší. Kým v minulosti zaznievalo veľa pochybností o nehnuteľnostiach viacerých činiteľov, novela zákona zaväzuje, aby sa informovalo o menách ľudí, ktorí nadobudli štátny majetok. Neziskové organizácie poskytli rozsiahly verejný komentár k zmene a jej návrhy boli akceptované Ministerstvom spravodlivosti. Aliancia Fair Play vydala stanovisko, v ktorom deklaruje spokojnosť so zákonom, ale poznamenala, že bude pozorne sledovať zákonodarnú debatu v parlamente, aby videla, či sa poslanci nepokúsia oslabiť dohodu.

UNHCR: Slovensko nie je veľmi otvorené pomoci utečencom

Pierfrancesco Maria Natta, zástupca vysokého komisára OSN pre utečencov v Bratislave povedal Poloffovi, že informoval o probléme uzbeckých utečencov v Kyrgizstane (ref C) so štátnou tajomníčkou MFA Magdou Vášaryovou počas návštevy nového riaditeľ UNHCR pre Európu. Natta vyjadril ľútosť – nie však prekvapenie – že Slovensko, kde sú momentálne utečenecké centrá “dosť prázdne” kvôli zníženému počtu migrantov a utečencov prechádzajúcich cez Slovensko, uprednostňuje prístup „zdieľania záťaže“, ktorý by mal byť vypracovaný v spolupráci s inými krajinami EÚ. Keďže UNHCR nemohlo čakať na Slovensko, akceptovali ponuku Rumunska, ktoré prichýlilo 452 uzbeckých utečencov na šesť mesiacov.

VALLEE