Utajil: veľvyslancom Ronaldom Weiserom z dôvodu 1.4 B a D

1. (C) Po niekoľko mesačných koaličných roztržkách, vymenovala 28.januára 2004 slovenská vláda Aurela Ugora za šéfa Národného bezpečnostného úradu(NBÚ). Pred vymenovaním Ugor pracoval od roku 2003 pre Vojenskú spravodajskú službu(VSS) ako šéf prvého oddelenia. V tlači pretrvával zmätok ohľadom rezortu vojenskej služby, pre ktorý pracoval, ale Slovenská informačná služba(SIS) a Vojenské odborné spravodajstvo(VOS) potvrdili pre zástupcu ambasády, že Ugor bol zamestnaný vo VSS. V tlači Ugor tvrdil, že má v úmysle zameriavať sa na zákon o tajných informáciách a tým, kto k nim bude mať prístup. Plánuje sa stretnúť s kolegami z ostatných tajných služieb.

2.(C) Ugorova nominácia prekvapila každého, kto sledoval situáciu na NBÚ. Pred týždňom vyšiel jeden článok, ktorý Ugora spomenul a jeho meno sa objavilo len deň pred tým, ako ho vláda vymenovala. Podľa tlače strana ANO navrhla Ugora ako nového šéfa, no ten však nepozná ani jej predsedu Pavla Ruska. Ugor bol podporovaný Ivetou Henzeleyovou, zástupkyňou strany ANO v Košiciach, ktorá odmietla komentovať odkiaľ sa s Ugorom pozná. (Poznámka: Henzelyová predsedá kontrolnému výboru na kontrolu činnosti SIS). Médiá uviedli, že strana ANO sa obrátila na viacerých zamestnancov NBÚ s ponukou podporiť návrh na nomináciu šéfa výmenou za garanciu úspešných bezpečnostného previerok pre ľudí lojálnych k ANO. Vzhľadom na jeho relatívne nízku pozíciu vo VSS, zástupcovia ambasády ešte nestretli Ugora.

3. (U) Podľa tlače sa Ugor narodil v roku 1966 v Prešove. Študoval na Vojenskej Akadémií vo Vyškovej, kde ukončil odbor vojenská ekonómia v roku 1990. Tiež dokončil post-graduálne štúdium so špecializáciou na tajnú službu. Nikdy nebol členom komunistickej strany. V období promócie začal pracovať na ministerstve obrany v bezpečnostnej službe. Podľa tlače prešiel bezpečnostnou previerkou pre tajné služby aj previerkou NATO. Je držiteľom hodnosti plukovník. Ugor hovorí anglicky a rusky. Je ženatý, má jedno dieťa.

4. (C) Komentár: Objavili sa len chýry, prečo bol Ugor zvolený. Kresťansko- demokratický prezidentský kandidát František Mikloško povedal zástupcom ambasády, že premiér Dzurinda súhlasil s podporou kandidátov ostatných koaličných partnerov, ak budú voľné miesta pre straníkov SDKÚ v ich inštitúciách. Navyše sa Dzurinda u KDH pokúšal zaistiť, aby bývalý šéf NBÚ Mojžiš nepracoval pre Vladímira Palka na ministerstve vnútra. Podľa tlačových správ aj podľa samotného Mojžiša, on bude pracovať pre MV po tom, ako dokončí povinnú vojenskú službu koncom februára. Má pracovať v malej analytickej skupine pod záštitou novej proti korupčnej jednotky Jozefa Šátka. Ak Mojžiš bude pracovať pre Šátka, určite vypukne ďalší mocenský boj medzi Dzurindom a KDH.

WEISER

05BRATISLAVA939 2005-11-25 13:14 UNLASSIFIED//FOR OFFICIAL USE ONLY
Embassy Bratislava

1. ZÁVER A ŽIADOSŤ O RADU. Slovenské Ministerstvo Obrany podpísalo kontrakt zo slovenskou firmou o nákupe náhradných vojenských súčiastok vyrobených v Bielorusku. Ambasáda v Bratislave žiada Vládu Spojených Štátov o radu ohľadne nepriameho nákupu bieloruských vojenských zásob spojencom NATO.
KONIEC ZÁVERU A ŽIADOSTI O RADU.

2. 8. Novembra slovenské médiá priniesli správu, že Ministerstvo Obrany podpísalo kontrakt o nákupe súčiastok pre raketový systém S-300 (SA-10) od firmy Ralas s.r.o., ktorá sa podľa obchodného registra špecializuje na import a export. Ralas s.r.o. podľa tej istej správy nakúpi tieto súčiastky od súkromného dodávateľa v Bielorusku.

3. Ministerstvo Obrany a Ministerstvo Zahraničných vecí verejne obhajujú nákup vojenských zásob z Bieloruska, pričom poukazujú na to, že neexistuje embargo na obchod s Bieloruskom, a že obchod bude prospešný pre firmy zo súkromného sektoru. Chemica s.r.o. (dcérska spoločnosť Ruského dodávateľa originálneho raketového systému S-300) bola jedinou ďalšou firmou, ktorá sa zapojila do tendra na dodávku náhradných častí a jej ponuka bola o 15 miliónov slovenských korún drahšia.

4. Do dnes sa Americká ambasáda v Bratislave k tomuto problému nevyjadrila a ani nebola o vyjadrenie požiadaná. Slovensko vo všeobecnosti zdieľa obavy Vlády Spojených Štátov ohľadne Bieloruska. Slovenské neziskové organizácie a politické strany aktívne spolupracujú s občiansko-právnymi organizáciami a opozičnými politickými stranami na podpore demokracie.

VALEE

05BRATISLAVA721
10. 9. 2005, 07:20
DÔVERNÉ
Veľvyslanectvo Bratislava

Tento záznam je čiastočný výber z pôvodnej depeše. Plný text pôvodnej depeše nie je dostupný.

PREDMET: ŽIADOSŤ O INŠTRUKCIU OHĽADOM MOŽNÉHO PREDAJA ZBRANÍ SLOVENSKOM

Utajil: DCM Lawrence R. Silverman z dôvodov 1.4 (B) a (D)

1. (U) Toto je žiadosť o inštrukciu, pozri ods. 2.

2. (S) Peter Peniaška, riaditeľ slovenskej zbrojárskej firmy PETINA INTERNATIONAL, sa zaujíma o názor vlády USA na prípadný predaj slovenskej vojenskej výzbroje Kamerunu a Demokratickej republike Kongo. Jeho spoločnosť podala žiadosť o udelenie povolenia na vývoz zbraní od Ministerstva hospodárstva (MH) a požiadala o jeho vydanie do 12. septembra. Odbor verejnej bezpečnosti žiada o informáciu, či má vláda USA akékoľvek námietky voči uvedenej transakcii. Informácia nebude sprístupnená Peniaškovi, ale odborom MZV [Ministerstva zahraničných vecí] a MH, zodpovedným za udeľovanie príslušných povolení.

3. (S) PETINA INTERNATIONAL plánuje vyviezť nasledovný vojenský materiál:

– 144 tankov T-72
– 50 Bojových vozidiel pechoty BVP-1
– 25 mínometov 120 mm
– 3 000 kusov mínometných granátov 120 mm
– Munícia 14,5 mm, 12,7 mm, 7,62 x 39, a 7,62 x 54

4. (S) Povolenie na vývoz zbraní má platiť jeden rok. Odhadovaný obrat je 500 miliónov Sk (približne 16,3 miliónov dolárov). Materiál má byť prevezený cez Poľsko po železnici a následne dopravený do Demokratickej republiky Kongo alebo do Kamerunu z poľského prístavu.

5. (S) Komentár: Peniaška v minulosti už viackrát oslovil veľvyslanectvo ohľadom možných predajov zbraní do konfliktných oblastí. On a jeho spoločníci uviedli predstaviteľom veľvyslanectva, že v slovenskej vláde existuje neformálna dohoda, že veľvyslanectvo USA môže vetovať predaje do týchto oblastí. Na druhej strane majú predstavitelia veľvyslanectva názor, že mlčanie alebo súhlas zo strany USA by boli pred slovenskou vládou použité ako argument na získanie inak pochybného povolenia na vývoz zbraní.

VALLEE

04BRATISLAVA525
28. 5. 2004, 06:56
DÔVERNÉ
Veľvyslanectvo Bratislava

Tento záznam je čiastočný výber z pôvodnej depeše. Plný text pôvodnej depeše nie je dostupný.

PREDMET: MOŽNÝ PREDAJ SLOVENSKÝYCH ZBRANÍ LÍBYI, KAMERUNU, JEMENU, AFGANISTANU ČI AZERBAJDŽANU

UTAJIL: DCM SCOTT N. THAYER z dôvodu 1.4 (B).

1. (C) Zhrnutie a žiadosť o inštrukciu: Peter Peniaška, riaditeľ slovenskej zbrojárskej firmy PETINA INTERNATIONAL1 sa zaujíma o názor vlády USA na prípadný predaj slovenskej vojenskej výzbroje Líbyi a iným štátom. Spoločnosť PETINA pôsobí ako sprostredkovateľ pre slovenskú vládu pri predaji skladového alebo nadbytočného vojenského materiálu. Jej návrhy nie sú oficiálnou iniciatívou slovenskej vlády. Peniaška prisľúbil predaj náhradných dielov do tankov T-72 Líbyi. Odbor verejnej bezpečnosti žiada o inštrukciu, či vláda USA považuje takýto vývoz smrtiacich zbraní za spadajúci pod Referenčný telegram A. Rovnako žiadame o informácie o akýchkoľvek námietkach, ktoré by vláda USA mohla mať k ďalším prípadný predajom, pre prípad zapojenia slovenskej vlády, ak bude spoločnosť PETINA podnikať v tomto smere ďalšie kroky. Koniec zhrnutia.

2. (C) 24. mája 2004 Peter Peniaška, riaditeľ slovenskej zbrojárskej firmy PETINA INTERNATIONAL, požiadal o stretnutie s predstaviteľom veľvyslanectva, aby nadviazal na skoršie rozhovory ohľadom prípadného predaja slovenských zbraní (Referenčný telegram B). Peniaška, ktorý dostane províziu za akékoľvek budúce predaje, sa naďalej správa tajnostkársky a nie je ochotný prezradiť žiadne podrobnosti. Keď sa ho predstaviteľ veľvyslanectva priamo opýtal, aké sú jeho ciele, odpovedal, že sa rozhodol hovoriť so zástupcom vlády USA o nižšie uvedených skutočnostiach po porade s ministrom financií Ivanom Miklošom. V pôvodnom skoršom rozhovore Peniaška odmietol uviesť štáty, ktoré by mohli nakúpiť útočné pušky. Pri druhom rozhovore pôvodne prezradil iba že kupujúci štát sa nachádza v Afrike. Predstaviteľ veľvyslanectva na neho zatlačil, po čom konečne prezradil, že kupujúcim by bol Kamerun. (Komentár: Peniaška sa zjavne pokúša vopred získať prehľad o tom, ako vláda USA zareaguje, pokiaľ sa slovenská vláda rozhodne zrealizovať nižšie opísané predaje zbraní. Koniec komentára).

3. (C) Podľa Peniašku by slovenská vláda mohla predať 30 000 kusov útočných pušiek – samopalov vzor 58, ako aj 40 miliónov kusov nábojov, Afganistanu alebo Kamerunu. V prípade predaja Kamerunu by boli určené na použitie políciou alebo ozbrojenými silami.

4. (C) Peniaška opísal aj druhý potenciálny predaj zbraní, približne 150 tankov T-72 a munície. Potenciálnymi zákazníkmi na tieto tanky sú Ministerstvo obrany (MO) Jemenu alebo MO Azerbajdžanu. Obe tieto krajiny prejavili záujem o kúpu slovenských tankov, aj keď jemenské MO ešte nepredložilo certifikát konečného užívateľa. Tanky sú staré približne 12 rokov a sú vo výborom stave, keďže sa veľmi nepoužívali. Približne 50 tankov má pôvodné (ruské) zameriavače, zvyšok je vybavený laserovými/optickými zameriavačmi.

5. (C) Tretí možný predaj vojenskej výzbroje je do Líbye. Peniaška uviedol, že Líbya má dlh vo výške približne 850 miliónov dolárov voči Českej republike a Slovensku, z toho približne 200 miliónov dolárov pripadá na Slovensko. Peniaška ďalej uviedol, že sa nedávno stretol s líbyjským veľvyslancom na Slovensku a s líbyjským vojenským pridelencom, aby prediskutovali spôsoby, akými by Líbya mohla postupne začať splácať svoj dlh. Líbyjskí predstavitelia uviedli, že potrebujú náhradné diely do ich starnúcich tankov T-72, a hovorili o prípadnom konkrétnom predaji náhradných dielov do tankov za 12 miliónov dolárov. Pokiaľ sa obchod uskutoční, Slováci pri ňom plánujú spolupracovať s bližšie neurčenou českou zbrojárskou firmou. Peniaška predstavil podrobnosti o tomto rozhovore ministrovi Miklošovi, ktorý uviedol, že takýto predaj podporí, pokiaľ proti nemu nebude namietať vláda USA. Peniaška dodal, že dostal pozvanie do Tripolisu, aby tam prebral podrobnosti o obchode, a pôvodne pozvanie prijal, ale na radu Mikloša cestu zrušil, pokiaľ nedostane odozvu od vlády USA ohľadom možnosti uskutočniť zmienený obchod. Peniaška tvrdil, že ak pôjde do Líbye, plánuje prebrať širšie obchodné príležitosti medzi obomi krajinami, nie iba obchody s vojenskými zbraňami. Napríklad Líbya plánuje vybudovať elektráreň a Slováci plánujú navrhnúť dodávku materiálu, ktorá by tomuto projektu pomohla.

6. (C) Komentár a žiadosť o inštrukciu: samotná slovenská vláda zatiaľ nezapojila USA do žiadnych obchodov zo zbraňami, Peniaškova žiadosť o schválenie vládou USA je teda mierne predčasná. Napriek tomu, nakoľko očakávame, že slovenská vláda sa môže rozhodnúť zrealizovať jeden alebo viaceré scenáre, ktoré predstavil Peniaška, žiadame o inštrukciu ohľadom reakcie vlády USA na tieto potenciálne obchody.

Weiser

1. Na tlačovej konferencií 27 januára informujúcej o novej iniciatíve „Dokážeme to“ s podporou občianských aktivistov a politickej zmeny – reprezentovanej hlavne a v prvom rade podporou pre opozičnú kandidátku Ivetu Radičovú — učinil bývalý minister spravodlivosti a kresťanský demokrat Daniel Lipšic nemysliteľné. V jeho volaní po voličskej podpore pre Radičovú ako čistej kandidátky na zmenu uviedol, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu (ktorej súčasťou bolo aj KDH) má istý „morálny dlh“ voči voličom vzhľadom na korupčné škandály, za ktoré nikto neniesol zodpovednosť.

2. Ako príklad Lipšic uviedol jedno z najťažších obvinení voči Dzurindovej vláde: nevysvetliteľná podpora vlády od dvoch poslancov HZDS, ktorá bola pravdepodobne dôsledkom kupovania hlasov. Tieto hlasy umožnili Dzurindovej vláde, aby aj naďalej zotrvala v úrade. V dôsledku nedostatku presvedčivých dôkazov ako aj poslaneckej imunity išlo vyšetrovanie škandálu v roku 2005 do stratena.

3. Lipšicova podpora pre Radičovú – o ktorej nepochybujeme, že je autentická – mala v kontexte uznania si vlastnej viny okamžité dôsledky. Radičová sa stala ministerkou Práce,sociálnych vecí a rodiny krátko po vypuknutí škandálu a Daniel Lipšic tvrdil,že „Iveta Radičová má čistý štít a nie je spojená s žiadnymi škandálmi,ale naopak s úspechmi bývalej vlády v sociálnej oblasti.“
Premiér Fico – nespomenínajúc iných prezidentských kandidátov – samozrejme nestrácal čas v snahe poškodiť Radičovú starými kauzami. Tvrdil, že: „Radičová nemôže povedať,že má čistý štít, lebo ho nemá. Profitovala a participovala na korupcii poslancov parlamentu. Naďalej a opakovane sa jej na to budeme pýtať. A budeme sa jej pýtať aj inými spôsobmi.“

4. Radičová bola sociologičkou, kým sa pripojila k vláde Mikuláša Dzurindu ako Ministerka Práce,sociálnych vecí a rodiny v roku 2006. Bola oveľa úspešnejšia ako ostatní ministri, pretože využívala „ľudskú tvár“ aj na zložité reformy, ktoré Dzurindova vláda zaviedla. V roku 2006 sa stala členkou parlamentu a neexistuje žiadna dôveryhodná správa, že bola zapojená do korupcie alebo iného škandálu počas svojho pôsobenia vo vláde.

5. Ficove vyjadrenia „Budeme sa jej pýtať aj inými formami“ dostali úplne nový význam po vyjadrení generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý sa na tlačovej konferencií 28. januára vyjadril, že bude požadovať od Daniela Lipšica vysvetlenie jeho slov a ak objasní nové, doposiaľ nepoznané skutočnosti, potom prokuratúra začne vyšetrovanie. Premiér Róbert Fico výroky okomentoval: „Ak si niekto kupuje poslancov Národnej rady Slovenskej Republiky a otvorene to priznáva po 3 rokoch, je to niečo, čo nemá obdoby.“ Všetci súčasní lídri opozičných strán (ktoré boli súčasťou Dzurindovej vlády) reagovali na výroky Daniela Lipšica podráždene.

6. Komentár: Slovenská politická elita bola prekvapená Lipšicovým vyjadrením. Premiér Róbert Fico ako aj všetci Radičovej oponenti boli naopak veľmi potešení. Dzurindov bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Milan Ježovica sa vyjadril, že Lipšic „mal“ (zdôraznujúc, že úmyselne hovoril v minulom čase) žiarivú politickú budúcnosť. Radičová strávila väčšinu týždňa bojujúc s narážkami na starý škandál. Ešte sme nehovorili s Danielom Lipšicom, s ktorým máme častý kontakt, ale vieme si predstaviť, že sa dostal pod paľbu kritiky z vlastnej strany i z Radičovej tábora. Lipšic sa pustil do veľmi neuváženého kroku. V minulosti podobné tlaky ustál, ale podľa nášho názoru by to tento krát mohlo mať vážne a dlhotrvajúce následky na jeho kariéru.

7. Je to zatiaľ poslednou a najviditeľnejšou ranou, ktorú táto nezodpovedná a roztrieštená opozícia zažila. V skutočnosti väčšina v každej opozičnej strane nechce nič iné ako sa vrátiť do vládnej koalície, i.e. vstúpiť do koalície s premiérom Ficom v roku 2010, tým pádom tu nie je žiadna reálna opozícia. Minimálne nie celistvá a efektívna. Pokiaľ –- a kým – lídri SDKU a KDH prijmú partnerstvo so Smerom, čím by zradili svoje hodnoty aj svojich voličov, bude ich podpora slabnúť, pretože ich posolstvo je nejasné a nejednoznačné.
Sú to už tri roky, čo toto zoskupenie stratilo moc, slovami jedného pragmatického a zásadového poslanca NR SR za SDKU – „musia sa cez to preniesť.“

Eddins

1. Doleuvedené sú sumy aktuálnych výdavkov na účasť Slovenska na vojenské operácie v Iraku poskytnuté Ministerstvom obrany. Všetky sumy zahŕňajú platy. (Poznámka: 1USD= 33.9 SKK k 4. máju 2004)

-Ročné očakávané výdavky na inžiniersku (technickú) jednotku SKK 363,959,000 (10,736,254 USD)
-Ročné očakávané výdavky na bezpečnostnú jednotku SKK 64.5 MILLION (1,902,655 USD)
-Celkové výdavky od januára do marca 2004 SKK 70,835,000 (2,089,528 USD)

2. Taktiež sme požiadali o informáciu ohľadom vojenských výdavkov Slovenska za rok 2003, ktoré poskytneme keď budú dostupné.

WEISER

PREDMET: Dumanie KDH počas letnej uhorkovej sezóny

Utajil: Zástupca veľvyslanca N. Thayer z dôvôdu 1.4 (b).

1. (C) Zhrnutie / Úvod: Tradičná slovenská letná dovolenková “uhorková sezóna” poskytuje čas pre uvoľnenejšie stretnutia a hlboké premýšľanie. Poloffs sa nedávno stretli s Michalom Dyttertom, hovorcom Pavla Hrušovského, ktorý je predsedom parlamentu a Kresťansko Demokratického Hnutia (KDH). Otvorene popísal konflikt medzi tvrdo konzervatívnym ministrom vnútra Vladimírom Palkom a umiernenejšou katolíckou politikou Hrušovského. Hovoril tiež o vnútorných problémoch KDH, ako je riešenie skorumpovaných členov hnutia a rozdielmi medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi v rámci hnutia. Ďalej nasledujú Dyttertove zamyslenia nad slovenskou politickou scénou a budúcnosťou KDH. Koniec zhrnutia.

Dohody vládnej koalície
————————-

2. (C) Zdá sa, že Aliancia Nového Občana (ANO) má veľa vnútorných problémov a jej líder Pavol Rusko sa strane nevenuje, pretože ako Minister Hospodárstva je zaneprázdnený výrobňou Hyundai / KIA a inými ekonomickými otázkami. Nastal konflikt medzi poslancami parlamentu Jozefom Heribanom a Evou Černou ohľadom volieb EÚ. (Poznámka: Černá to potvrdzuje. Poslanec Jozef Banáš tiež vystúpil z ANO kvôli Heribanovým ambíciám.) Je pravdepodobné že ANO sa zlúči so Slovenskou Demokratickou a Kresťanskou Úniou (SDKU) premiéra Mikuláša Dzurindu najpravdepodobnejšie ešte pred koncom tohto volebného obdobia. Niektorí poslanci ANO môžu vstúpiť do iných strán.

3. (C) SDKU sa pokúšala osloviť nezávislých poslancov parlamentu, zatiaľ úspešne. Dyttert si je celkom istý, že vládnuca koalícia vydrží do konca volebného obdobia.

4. (C) Strana Maďarskej Koalície (SMK) a KDH sú na Slovensku jediné stabilné strany s hodnotami. SMK nastoľuje témy, ktoré sú citlivé pre ostatných politikov, ktorí sú ostražití voči maďarským autonómnym alebo územným ašpiráciám. Pokiaľ bude SMK schopné udržať tieto témy pod kontrolou a SMK a KDH sa zvládnu navzájom nedráždiť, spolupráca s SMK v budúcej vláde by bola možná. Vyjadril sa aj na adresu podpredsedu vlády pre európsku integráciu a menšiny, Pála Csákyho, ktorý v poslednom čase nič nerobil. Nemá žiadnich spojencov v prezídiu SMK ale má ľudovú podporu v regiónoch. Avšak predseda SMK Béla Bugár je rozumný a populárny politik.

KDH a ich budúca politika
————————-

5. (C) KDH tiež zažíva vnútorné napätie. Hrušovského vedúca pozícia je istá a budúci rok bude znovuzvolený na ďalšie obdobie. Dyttert si nemyslí, že Palko je Hrušovskému skutočnou hrozbou, pretože je príliš radikálny a nemá dostatok podpory v regiónoch. Palko má často radikálne vyjadrenia, ktoré ale nekonzultuje s výborom alebo vedením KDH a je ako odtrhnutý vagón bez kontroly.

6. (C) Existuje “Skupina bratislavského KDH”. Palko má silné väzby so zástupcami bratislavskej KDH, akým je Ďurkovský (Primátor Bratislavy), Čiernik (Starosta Bratislavy – Starého Mesta)a Bielik (Starosta mestskej časti Rača). Obvinenia zo sprenevery voči Bielikovi (ktorý je tiež šéfom strany v bratislavskom kraji) spôsobil KDH v poslednom čase negatívnu publicitu. Podľa Dytterta je v obvineniach niečo pravdy, ale Bielik je dlhoročný priateľ starších predstaviteľov KDH a tí mu vyjadrili podporu. Dyttert radil Hrušovskému, aby požiadal Bielika o rezignáciu, pokiaľ sa obvinenia voči nemu nepreukážu ako nepravdivé, ale to sa nestalo.

7. (C) Dyttert predpovedal že v roku 2010 nastane v KDH generačná výmena, ale v tomto momente sú vrcholoví predstavitelia stále pomerne mladí (Palko 47, Hrušovský 51, Minárik 47) a zostanú v politike. Hrušovský nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Je športovec a aj keď mal ťažkosti s krvným tlakom, celkovo je v poriadku. Je zanietený bežec a behá 10-15 km vzdialenosti.

8. (C) Dyttert taktiež spomenul Hrušovského prejav na Parlamentnom Zhromaždení NATO a povedal že politici boli prekvapení (vrátane SMK a iných členov koalície), pretože na Slovensku neboli zvyknutí na takúto novú terminológiu (dobro proti zlu, prirovnanie vojny proti terorizmu k studenej vojne).

Dialóg medzi náboženstvami nie je priorita.
—————————————

9. (C) KDH nepodporuje dialóg s moslimami alebo ich požiadavky na postavenie mešity. Pokiaľ zozbierajú 15 tisíc podpisov (ako to na registráciu cirkvi vyžaduje zákon) a požiadajú o štátnu podporu, KDH ich bude musieť akceptovať; ale v tomto momente nevidia dôvod prečo by moslimovia mali mať mešitu, keďže nespĺňajú požiadavky zákona. Teoreticky by mohli mešitu postaviť aj bez registrácie, ale nedostanú povolenie miestnych úradov v Bratislave (teraz zastupovaných úradníkmi KDH) ani všetky potrebné stavebné povolenia. Slovenská Informačná Služba (SIS) už sleduje niektoré aktivity moslimov (aj keď bez ústredného zberného miesta), toto sa dokázalo spoluprácou vedúcou k zatknutiu teroristov v Británii. Títo sa predtým zdržiavali v Piešťanoch.

Opozičné pnutia
——————-

10. (C) Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) nesúhlasí s tým, ako pokračovať. Jedna časť Mečiarovej strany chce spolupracovať so SMER-om (Veteška, Maxon, Cagala, Soboňa) ale druhá skupina (Urbáni, Mečiar, Pinkava, Rehák) má väčší záujem pracovať s SDKU, hlavne preto že niektorí z nich sú vzšetrovaní za trestné činy korupcie (Pinkava, Rehák).
Mečiar nedávno plánoval “štátny prevrat” v parlamente. Pokúsil sa získať podporu SMER-u, Slobodného Fóra a Komunistickej Strany (KSS) na zvrhnutie súčastného vedenia parlamentu, avšak na takúto akciu nebol schopný získať podporu ani z vlastných radov. Mečiar nebude pracovať s Ficom, ale stále častejšie spolupracuje s Dzurindom. Toto bolo zreteľné počas minulej parlamentnej schôdze, kedy konzultovali niekoľko bodov agendy. Strannícky bič Veteška je často veľmi kritický voči Mečiarovi a mali spory ohľadom rôznych záležitostí, avšak Mečiar nie je pripravený vzdať sa svojej pozície.

11. (C) Prezident Gašparovič bude tiež hrať rolu v budúcom vývoji v HZDS. Z jeho pôsobenia ako podpredseda HZDS má dobré kontakty s niektorými členmi a pokúsi sa snovať proti Mečiarovi. Gašparovič bude tiež musieť utíšiť svojich podporovateľov zo Slovenskej Národnej Strany (SNS), ktorý sa domáhajú odmien, ako sú vládne posty. Dyttert povedal že Čič bol zlá voľba na predsedu kancelárie prezidenta, kvôli jeho komunistickej minulosti.

12. (C) Strana Róberta Fica Smer má vnútorné problémy. Toto sa stalo zjavné, keď Fedor Flašík podporil majiteľov pôdy v Žiline, ktorí odmietli predať štátu ich pozemky za stanovenú cenu (pre výrobňu Hyundai / Kia). Fico sa od Flašíka a jeho aktivít dištancoval. Zdá sa, že Flašík zbieral peniaze od rôznych spoločností pod zámienkou, že budú použité pre Smer, ale podľa Dytterta použil časť zdrojov na súkromné účely. Fico je znepokojený tým, že Flašíkove nejasné obchody môžu ovplyvniť reputáciu Smeru.

13. (C) SNS má šancu sa dostať do parlamentu v nasledujúcich voľbách, pokiaľ sa ich dve vetvy zjednotia. Primátor Žiliny a predseda SNS je veľmi nebezpečný muž; má veľmi veľa kontaktov, vrátane zahraničných napojení na rôzne “zvláštne kruhy”. V Žiline je “vládcom” a má úplnú moc. V skutočnosti ho národná politika nezaujíma a jeho hlavným cieľom by mohlo byť dostať stranu do parlamentu a tým získať krytie pre iné aktivity. Pre toto sa spojil s Annou Malíkovou a dá jej voľnú ruku. Druhé krídlo SNS predstavované Súlovským nemá žiadnu moc, žiadne peniaze a málo podporovateľov.

SIS – Partizánska inštitúcia
————————–

14. (C) Dyttert povedal, že KDH verí, že riaditeľ SIS Pittner nie je veľmi nestranný. SIS dodáva správy Hrušovskému skôr náhodne ako systematicky. Keď Hrušovský tento prístup kritizuje a pýta sa na materiál týkajúci sa poslancov parlamentu, Pittner zakaždým hovorí že pokiaľ dostane žiadosti, je pripravený správy dodať. Avšak žiadanie konkrétnej správy, keď neviete čo je k dispozícii, je ako hra. Dyttertov názor je taký, že Pittner slúži Dzurindovým záujmom a nie je nestranný. Myslí si, že súčasné obvinenia z korupcie proti Ministerstvu poľnohospodárstva (pod vedením SMK) vyniesla na verejnosť SIS s cieľom poškodiť SMK.

Komentár
——-

15. (C) Dyttert predstavuje “ďalšiu generáciu” lídrov KDH, keďže KDH je jedna z mála slovenských politických strán ktorá aktívne kultivuje mladých členov. Jeho sestra Laura Dyttertová je hovorkyňou KDH. Špekulovanie o politike je slovenskou národnou kratochvíľou a nie všetko, čo povie Dyttert, môže byť brané ako svätá pravda. Na druhej strane jeho pozícia po boku Hrušovského v parlamente a v strane v kombinácii s jeho otvorenosťou poskytujú dobrý náhľad do stavu hier na politickej scéne. Dyttert a jeho manželka majú dvojročného syna a dvojmesačného syna.

WEISER

PREDMET: ĎALŠIE ZMENY VO VLÁDNYCH POSTOCH: MINISTERSTVO PRÁCE BEZ MINISTRA, NOVÝ MINISTER PRE MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA

REF: BRATISLAVA 683

Utajil: DCM Lawrence Silverman z dôvodov 1.4 (B) a (D)

1. (C) Zhrnutie – Minister práce Ľudovít Kaník oznámil 5. októbra svoju rezignáciu po tom, ako priznal svoje pochybenie pri žiadosti o financie z európskych fondov na rekonštrukciu hotela v turisticky vyhľadávanom meste Banská Štiavnica, ktorý vlastní. Kaníkovo oznámenie skomplikuje jeho úsilie v nadchádzajúcich mesiacoch uskutočniť de facto zlúčenie jeho Demokratickej strany s SDKÚ premiéra Dzurindu. Jeho odstúpenie prišlo hneď v zápätí po oficiálnom vymenovaní bývalého poslanca ANO Jirka Malchárka za ministra hospodárstva, ktorý nahradil odvolaného Pavla Ruska. KONIEC ZHRNUTIA.

—————————
MINISTER PRÁCE ODCHÁDZA
—————————

2. (SBU) Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník oznámil svoju rezignáciu na tlačovej konferencii narýchlo zvolanej 5. októbra. Prekvapivé oznámenie vyplynulo z intenzívnej dvojdňovej medializácie jeho nedávnej žiadosti o 22 miliónov korún (680.000 dolárov) zo štrukturálnych fondov EÚ na rekonštrukciu hotela v Banskej Štiavnici na strednom Slovensku, ktorý vlastní. Kaník na tlačovej konferencii priznal, že urobil chybu, keď o európske peniaze žiadal, ale uviedol, že naďalej plánuje pokračovať vo svojom úsilí o integrovanie slovenských stredopravých strán.

3. (C) Kaník je predsedom Demokratickej strany (DS), intelektuálnej strany s centrom v Bratislave s malými preferenciami. DS je úzko prepojená s SDKÚ (minister financií Mikloš bol predtým členom DS), ktorá nominovala Kaníka za ministra po tom, čo podporil SDKÚ vo voľbách v roku 2002. Pri formálnom stretnutí s veľvyslancom 4. októbra Kaník povedal, že DS dokončuje technické prípravy na zlúčenie s SDKÚ, ktoré by sa zavŕši na “mimoriadnom zjazde” v decembri. Niektorí vedúci členovia DS pod vedením podpredsedu Hochela s touto zmenou nesúhlasia a chcú zachovať DS ako nezávislú stranu, a to aj napriek tomu, že by sa podľa očakávaní po voľbách ocitli pod prahom 5-percentnej podpory, a teda by sa nedostali do parlamentu. Vedenie DS sa stretne 6. októbra, ale nemajú právomoc odvolať Kaníka z pozície predsedu strany.

4. (C) Kaník stiahol svoju žiadosť o fondy EÚ 14. septembra, keď sa tiež zistilo, že realitná spoločnosť, ktorú zastupuje jeho brat Norbert Kaník, získala európsky grant vo výške 150 miliónov korún (asi 5 miliónov dolárov) na vybudovanie lyžiarskeho strediska blízko Banskej Štiavnice. Podľa tlačovej správy získal vtedy Ján Rudolf, predstaviteľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorý mal tento grant na starosti, miesto riaditeľa sekcie európskych fondov pre sociálny rozvoj na ministerstve práce. Kaník v minulosti čelil niekoľkým škandálom v spojitosti s neplatením povinných odvodov za svojich zamestnancov, ale pred tým, než sa v roku 2002 stal ministrom, mu boli dlhy odpustené. Bol tiež obvinený z korupcie vo viacerých prípadoch veľkých privitazácií koncom 90-tych rokov minulého storočia, keď bol prezidentom Fondu národného majetku.

5. (C) Podpredseda SDKÚ Milan Hort nám povedal, že Kaník urobil chybu, keď žiadal o peniaze z fondov EÚ pre svoje spoločnosti, ale poznamenal, že urobil správne, keď svoju žiadosť po kritike v tlači stiahol. Hort poznamenal, že Kaníkovo konanie nemožno porovnávať s konaním bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska, ktorý popieral akékoľvek pochybenie, až kým nebol odvolaný (reftel). Napriek tomu je podľa Hortovho názoru dôležité, aby Kaník odišiel, aby tak uchránil SDKÚ a premiéra Dzurindu pred kritikou pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami budúci rok, najmä keď sa uváži fakt, že slovenská verejnosť považuje politikov za automaticky skorumpovaných. Podľa Viktora Nižnanského, vládneho splnomocnenca pre reformu verejnej správy a bývalého podpredsedu DS, Dzurinda a Kaník o veci diskutovali dlho do noci (4. októbra), pričom Dzurinda tvrdil, že Kaník by mal odstúpiť. Nie je prekvapením, že Dzurinda pre tlač uviedol, že Kaníkova rezignácia je čisto len ministrovým nápadom a nie je výsledkom nátlaku.

6. (C) Vo funkcii ministra Kaník presadil reformu sociálneho aj dôchodkového systému. Zásadná reforma dôchodkového systému sa všeobecne považuje za úspešnú, zatiaľ čo reforma sociálnej starostlivosti je kontroverznejšia a stále je považovaná za neukončenú. V snahe zdôrazniť svoj vzťah k nedávnym reformám Kaník uviedol, že jeho odstúpenie nadobudne účinnosť po rokovaní týkajúcom sa dôchodkovej reformy, ktoré sa začne 12. októbra. Miroslav Beblavý, člen SDKÚ a súčasný štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a spravodlivosti, sa v tajných depešiach (SIPDIS) spomína ako možná náhrada za Kaníka.

——————————————— —
PREZIDENT KONEČNE SCHVAĽUJE NÁHRADU ZA RUSKA

——————————————— —

7. (SBU) Po takmer mesačnom meškaní vymenoval prezident Gašparovič 4. októbra Jirka Malchárka za nového ministra hospodárstva. Malchárek je členom skupiny bývalých poslancov ANO pod vedením Ľubomíra Lintnera, ktorí sa odtrhli od Pavla Ruska, aby zostali s koalíciou (reftel). Nový minister hospodárstva bol prvýkrát zvolený do parlamentu v roku 1998 so Stranou občianskeho porozumenia, bol spoluzakladateľom ANO v roku 2001 a v tom istom roku získal miesto v parlamente ako poslanec ANO. Nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti v ekonomickej oblasti a je známejší ako majiteľ automobilovej pretekárskej spoločnosti. Keď Gašparovič oznámil jeho menovanie, Malchárek uviedol, že bude úzko spolupracovať s ministrom financií Miklošom pri transparentnom dokončení prebiehajúcich privatizačných projektov. Jednou z jeho prvých priorít bude získať vládne schválenie nových opatrení pre poskytovanie štátnej pomoci investorom, ktoré sa dali narýchlo dohromady po Ruskovom odchode.

8. (C) KOMENTÁR: Kaníkov odchod, ktorý je prvou rezignáciou vládneho ministra od volieb v roku 2002 (niekoľkí ministri boli odvolaní pre konflikty s vládnucou koalíciou), je jasným znakom, že kampaň pre parlamentné voľby je už v plnom prúde. Kaník bol vždy známy ako “podnikavý politik”, ktorý v minulosti vykľučkoval z rôznych zložitých situácií. Hoci oznámil, že chce pokračovať v politickej činnosti prácou na integrovaní “pravicových strán”, je nepravdepodobné, že by sa SDKÚ hrnulo do spojenia s DS. Kaník je hnacou silou za týmto spojením a v súčasnosti nemá v otázke zlúčenia strán podporu vlastnej strany. KONIEC KOMENTÁRA.

VALLEE

NNNN

PREDMET: AKTUALIZOVANÝ OBRAZ O PREMIÉROVI DZURINDOVI

REF: BRATISLAVA 161

Utajil: Amb. Ronald Weiser z dôvodov 1.4 b a d

1. (C) Zhrnutie/Úvod. V súvislosti s viacerými možnosťami zapojiť premiéra Dzurindu a vládnych predstaviteľov pri príležitosti prijatia NATO v Bielom dome 29. marca, neformálneho stretnutia ministrov financií v Bruseli 2. apríla a summitu v Istanbule predkladáme aktualizovaný obraz premiéra a jeho vzťahov s koaličnými partnermi. Na jeseň roku 2003 spôsobil Dzurinda vo vládnucej koalícii značné napätie, keď odvolal riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Mojžiša a ministra obrany Šimka po tom, ako stratil voči nim dôveru. V dôsledku toho stojí teraz Dzurinda v čele menšinovej vlády, pretože Šimko odišiel z Dzurindovej strany a vzal so sebou ďalších šesť poslancov. Po Šimkovom odchode sa však Dzurinda vrátil späť k tomu, že sa o vládnych rozhodnutiach radí so stranou ANO, Kresťansko-demokratickým hnutím a Stranou maďarskej koalície. Premiér počas jesene niekoľko krát hovoril s veľvyslancom o svojom konaní a zo svojho pohľadu ako aj podľa názoru veľvyslanca poskytol primerané politické zdôvodnenie svojho konania, aj keď metódy, ktoré premiér použil, neboli pri vykonávaní agendy správne zvolené. Odhliadnuc od nedostatočnej taktiky ostáva Dzurinda pevne odhodlaný robiť reformy a naďalej vzďaľuje Slovensko od očividného podvracania demokratických noriem a inštitúcií, ktoré prekvitalo za vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Koniec Zhrnutia/Úvodu.

Podráždené reakcie
———————

2. (C) Vlani na jeseň dosiahol premiér Mikuláš Dzurinda asi najnižší bod svojej politickej kariéry. V auguste tlač oznámila, že premiér označil istú “skupinku” alebo malý okruh ľudí, ktorí narúšali stabilitu slovenského štátu. Člen parlamentu za stranu Smer Róbert Kaliňák síce vymenoval členov takzvanej skupinky, no premiér Dzurinda Kaliňákov zoznam nikdy verejne nepotvrdil ani nepoprel. Kauza skupinka však pôsobila ako katalyzátor pri viacerých udalostiach vrátane odvolania šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša a ministra obrany Ivana Šimka. (Pozri reftel) Koncom leta a začiatkom jesene Dzurinda slovne napádal tých, ktorých vnímal ako nepriateľov, vrátane novinárov a jeho reakcie boli skôr podráždené, čo sa nezhoduje s jeho obvykle zmierlivým prístupom. Teraz by aj sám Dzurinda pravdepodobne uznal, že situáciu nezvládol dobre a že tým dočasne oslabil celkový dojem verejnosti a zahraničia z jeho vlády a zo Slovenska. Pred týmito udalosťami si premiér vyslúžil povesť obratného politika s dobrými vyjednávacími schopnosťami, ktorý dokázal zvládnuť mínové polia slovenského politického diania a dosiahnuť kompromisné riešenia medzi nezlučiteľnými a často si odporujúcimi politickými stranami. Podľa niektorých koaličných politikov mal Dzurinda údajne pocit, že keďže táto koalícia si bola ideologicky bližšia než tá, ktorú viedol vo svojom prvom funkčnom období, mohol presadzovať osobné vládne rozhodnutia u svojich koaličných partnerov bez obvyklých zákulisných rokovaní. Takýto prístup neschvaľovali a očakávali, že sa s nimi bude radiť rovnako ako v minulosti.

Precitlivelý premiér
—————————

3. (C) Pri kauze skupinka sa tiež ukázalo, že Dzurinda nevie dobre prijímať kritiku. Rozčarovaný zakladateľ SDKÚ povedal predstaviteľovi ambasády (emboff), že premiér veľmi nerád počúva, čo má robiť, či už od člena koalície, poradcu alebo inej krajiny. V období od augusta do októbra Dzurinda pomerne zle reagoval na kritiku od členov svojej strany ako aj od koaličných partnerov, čo nakoniec viedlo k odtrhnutiu strany Slobodné fórum Ivana Šimka.

Lojálnosť alebo zrada
——————-

4. (C) Dzurindove rozhodnutia ovplyvnilo jeho očakávanie lojality a citovo silná reakcia na zradu, ktorú pociťoval. Dzurinda sa nahneval na Mojžiša, pretože riaditeľ NBU bol voči premiérovi pri mnohých príležitostiach netaktne kritický a jeho poznámky sa dostali späť k Dzurindovi. Výsledkom bol boj o moc, ktorý bol Dzurinda odhodlaný vyhrať. Dzurinda povedal veľvyslancovi, že sa cítil nútený odvolať ministra obrany Šimka, pretože by v hlasovaní nepodporil Dzurindov návrh na odvolanie Mojžiša. Dzurinda povedal, že musel Šimka odvolať, aby udržal disciplínu strany a lojálnosť koalície, pretože Šimko bol menovaný na post určený pre SDKÚ. Dzurindovi sa však nepodarilo presvedčiť svojich koaličných partnerov o dôvodoch, prečo stratil dôveru v Mojžiša, a preto to vyzeralo, že presadzuje v koalícii osobné rozhodnutia bez toho, aby sa o nich poradil. Tým dočasne poškvrnil medzinárodný imidž Slovenska.

Návrat do normálu
——————–

5. (C) V uplynulých mesiacoch Dzurinda upevnil vzťah so stranou ANO a v menšej miere urovnal vzťahy so Stranou maďarskej koalície (SMK), Kresťansko-demokratickým hnutím (KDH) a so svojou vlastnou Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ). Následne pri prijímaní rozhodnutí postupoval opatrnejšie a o rozhodnutiach sa v tichosti radil so svojimi partnermi. Poznamenávame, že vymenovanie šéfa NBU Aurela Ugora prebehlo bez výraznejších obvinení zo strany koaličných alebo opozičných členov. Čo je dôležitejšie, Dzurinda týmto vymenovaním “nevyhral”, pretože prijal dohodu, že nebude menovať nového riaditeľa bez súhlasu koalície.

Pretrvávajúce odhodlanie k reformám
————————-

6. (C) Napriek svojmu zakopnutiu minulú jeseň ostáva Dzurinda odhodlaný pokračovať v reformách, aj keď to občas ide pomaly. Jeho predvolebné sľuby vykoreniť korupciu sa pretavili do zatknutia len niekoľkých veľkých mien najmä z opozičných strán. Takmer nefunkčný súdny systém prechádza pomalou reformou, no stále bráni boju proti korupcii. Odkedy bol Dzurinda prvýkrát zvolený v roku 1998, zničil štruktúru, ktorú jeho predchodca Vladimír Mečiar vytvoril, aby okrádal vládu. Minister spravodlivosti a minister vnútra z KDH navyše pôsobia ako systém kontroly a rovnováhy, pričom uskutočnili významné kroky v boji proti korupcii a reforme súdneho systému. Pod Dzurindovým dohľadom sa Slovenská informačná služba nedávno očistila od všetkých bývalých zamestnancov spravodajskej služby z čias komunizmu vrátane tých, ktorí sú údajne zodpovední za minuloročný škandál s odpočúvaním.

Nedá sa vyhnúť osobnej politike
———————————-

7. (C) Zdá sa, že osobné konflikty z minulej na jesene má Dzurinda už za sebou, ale vysoká miera osobnej politiky tu naďalej zostane. Predstavitelia ambasády (emboffs) sa neustále utvrdzujú v tom, aká je vedúca elita aj naďalej malá, pretože všetci sa so všetkými poznajú buď zo študentských čias alebo cez rodinné väzby. Dzurindova vláda, ako aj budúci premiéri, bude pravdepodobne naďalej fungovať štýlom “medzi kamarátmi”, ktorý pretrváva ako dedičstvo komunizmu. Väčšina Slovákov si myslí, že či už ide o národnú politiku alebo obyčajnú obchodnú transakciu ako nákup kvetov, človek sa spolieha viac na osobné kontakty ako na inštitúcie. Na druhej strane je pozitívne, že Dzurindova vláda prijala veľa zákonov a nariadení na zníženie praktík typu “medzi kamarátmi” a zvýšenie transparentnosti vo vláde.

Vyhliadky na spoluprácu s partnermi
———————————–

8. (C) Dzurinda sa vrátil k tomu, že pred oznámením vládnych rozhodnutí sa o nich najskôr poradí, čo bol preňho obvykle typický prístup. Ako vyplýva z rozhovorov so slovenskými partnermi, mnohí z nich poznamenali, že premiér dostal lekciu a poučil sa z nej. Referendum o nových voľbách a nedostatok parlamentnej väčšiny budú udržovať Dzurindovo zameranie na zdravie koalície. Keď odhliadneme od nedostatočnej taktiky, ostáva Dzurinda pevne odhodlaný robiť reformy a naďalej vzďaľuje Slovensko od očividného podvracania demokratických noriem a inštitúcií, ktoré prekvitalo za vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara.

WEISER

NNNN

PREDMET: Dzurinda: Dobrý pocit z USA

Utajil: Veľvyslanec Ronald Weiser z dôvodu 1.4 (B).

1. (SBU) Premiér Mikuláš Dzurinda prišiel na ambasádu večer 10. júna, aby podpísal kondolenčnú listinu pre Ronalda Reagana. Dzurinda a Veľvyslanec využili túto príležitosť na vyzdvihnutie silných väzieb a sympatií medzi Slovenskom a Spojenými Štátmi. Dzurinda povedal veľvyslancovi a potom tlači, že Reagan bol jedným z najdôležitejších osôb, ktoré sa zaslúžili o pád komunizmu a opätovné zjednotenie Európy. Do kondolenčnej knihy napísal: “trúchlime nas stratou veľkého štátnika, ktorý nám pomohol vyhrať našu slobodu. Boh ho požehnaj! S najhlbšou sústrasťou, Mikuláš Dzurinda.”

2.(SBU) Veľvyslanec dal Dzurindovy fotky zo vstupného ceremoniálu do NATO. Vyjadril zvlášť hrdosť nad tým, že prezidenta USA Bush a slovenský premiér Dzurinda boli spolu v strede skupiny.

3. (C) Veľvyslanec zopakoval sústrasť USA slovenským obetiam v Iraku z 8. júna. Dzurinda tiež vyjadril svoju ľútosť. Pozitívna vec ohľadom Iraku je, že Dzurinda bol veľmi potešený rezolúciou bezpečnostnej rady OSN. Povedal, že jednohlasné schválenie bolo zásluhou prezidenta Busha. Veľvyslanec poďakoval za slovenskú pomoc a podporu.

4. (C) Dzurinda komentoval “neštastné vyjadrenia” tlači od lídra Smer-u Roberta Fica, ktorý kritizoval pro-americkú zahraničnú politiku Slovenska (SEPTEL). Dzurinda povedal, že bolo absurdné pomenovať Slovensko ostrovom amerického vplyvu.

5. (C) Dzurinda bol viditeľne pohnutý pritom ako hovoril o prispení Ronalda Reagana k pádu komunizmu a vyžaroval z neho dobrý pocit zo Spojených Štátov. Potom ako Dzurinda vyzdvihol zásluhy Reagana o úspech strednej Európy, Veľvyslanec mu povedal, že on si tiež zaslúži veľký diel uznania za reformy, ktoré posunuli Slovensko dopredu. Na oplátku Dzurinda poďakoval Veľvyslancovi za jeho príspevok k úspechu Slovenska.

WEISER

NNNN