Aktualizovaný obraz o premiérovi Dzurindovi

PREDMET: AKTUALIZOVANÝ OBRAZ O PREMIÉROVI DZURINDOVI

REF: BRATISLAVA 161

Utajil: Amb. Ronald Weiser z dôvodov 1.4 b a d

1. (C) Zhrnutie/Úvod. V súvislosti s viacerými možnosťami zapojiť premiéra Dzurindu a vládnych predstaviteľov pri príležitosti prijatia NATO v Bielom dome 29. marca, neformálneho stretnutia ministrov financií v Bruseli 2. apríla a summitu v Istanbule predkladáme aktualizovaný obraz premiéra a jeho vzťahov s koaličnými partnermi. Na jeseň roku 2003 spôsobil Dzurinda vo vládnucej koalícii značné napätie, keď odvolal riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Mojžiša a ministra obrany Šimka po tom, ako stratil voči nim dôveru. V dôsledku toho stojí teraz Dzurinda v čele menšinovej vlády, pretože Šimko odišiel z Dzurindovej strany a vzal so sebou ďalších šesť poslancov. Po Šimkovom odchode sa však Dzurinda vrátil späť k tomu, že sa o vládnych rozhodnutiach radí so stranou ANO, Kresťansko-demokratickým hnutím a Stranou maďarskej koalície. Premiér počas jesene niekoľko krát hovoril s veľvyslancom o svojom konaní a zo svojho pohľadu ako aj podľa názoru veľvyslanca poskytol primerané politické zdôvodnenie svojho konania, aj keď metódy, ktoré premiér použil, neboli pri vykonávaní agendy správne zvolené. Odhliadnuc od nedostatočnej taktiky ostáva Dzurinda pevne odhodlaný robiť reformy a naďalej vzďaľuje Slovensko od očividného podvracania demokratických noriem a inštitúcií, ktoré prekvitalo za vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Koniec Zhrnutia/Úvodu.

Podráždené reakcie
———————

2. (C) Vlani na jeseň dosiahol premiér Mikuláš Dzurinda asi najnižší bod svojej politickej kariéry. V auguste tlač oznámila, že premiér označil istú “skupinku” alebo malý okruh ľudí, ktorí narúšali stabilitu slovenského štátu. Člen parlamentu za stranu Smer Róbert Kaliňák síce vymenoval členov takzvanej skupinky, no premiér Dzurinda Kaliňákov zoznam nikdy verejne nepotvrdil ani nepoprel. Kauza skupinka však pôsobila ako katalyzátor pri viacerých udalostiach vrátane odvolania šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša a ministra obrany Ivana Šimka. (Pozri reftel) Koncom leta a začiatkom jesene Dzurinda slovne napádal tých, ktorých vnímal ako nepriateľov, vrátane novinárov a jeho reakcie boli skôr podráždené, čo sa nezhoduje s jeho obvykle zmierlivým prístupom. Teraz by aj sám Dzurinda pravdepodobne uznal, že situáciu nezvládol dobre a že tým dočasne oslabil celkový dojem verejnosti a zahraničia z jeho vlády a zo Slovenska. Pred týmito udalosťami si premiér vyslúžil povesť obratného politika s dobrými vyjednávacími schopnosťami, ktorý dokázal zvládnuť mínové polia slovenského politického diania a dosiahnuť kompromisné riešenia medzi nezlučiteľnými a často si odporujúcimi politickými stranami. Podľa niektorých koaličných politikov mal Dzurinda údajne pocit, že keďže táto koalícia si bola ideologicky bližšia než tá, ktorú viedol vo svojom prvom funkčnom období, mohol presadzovať osobné vládne rozhodnutia u svojich koaličných partnerov bez obvyklých zákulisných rokovaní. Takýto prístup neschvaľovali a očakávali, že sa s nimi bude radiť rovnako ako v minulosti.

Precitlivelý premiér
—————————

3. (C) Pri kauze skupinka sa tiež ukázalo, že Dzurinda nevie dobre prijímať kritiku. Rozčarovaný zakladateľ SDKÚ povedal predstaviteľovi ambasády (emboff), že premiér veľmi nerád počúva, čo má robiť, či už od člena koalície, poradcu alebo inej krajiny. V období od augusta do októbra Dzurinda pomerne zle reagoval na kritiku od členov svojej strany ako aj od koaličných partnerov, čo nakoniec viedlo k odtrhnutiu strany Slobodné fórum Ivana Šimka.

Lojálnosť alebo zrada
——————-

4. (C) Dzurindove rozhodnutia ovplyvnilo jeho očakávanie lojality a citovo silná reakcia na zradu, ktorú pociťoval. Dzurinda sa nahneval na Mojžiša, pretože riaditeľ NBU bol voči premiérovi pri mnohých príležitostiach netaktne kritický a jeho poznámky sa dostali späť k Dzurindovi. Výsledkom bol boj o moc, ktorý bol Dzurinda odhodlaný vyhrať. Dzurinda povedal veľvyslancovi, že sa cítil nútený odvolať ministra obrany Šimka, pretože by v hlasovaní nepodporil Dzurindov návrh na odvolanie Mojžiša. Dzurinda povedal, že musel Šimka odvolať, aby udržal disciplínu strany a lojálnosť koalície, pretože Šimko bol menovaný na post určený pre SDKÚ. Dzurindovi sa však nepodarilo presvedčiť svojich koaličných partnerov o dôvodoch, prečo stratil dôveru v Mojžiša, a preto to vyzeralo, že presadzuje v koalícii osobné rozhodnutia bez toho, aby sa o nich poradil. Tým dočasne poškvrnil medzinárodný imidž Slovenska.

Návrat do normálu
——————–

5. (C) V uplynulých mesiacoch Dzurinda upevnil vzťah so stranou ANO a v menšej miere urovnal vzťahy so Stranou maďarskej koalície (SMK), Kresťansko-demokratickým hnutím (KDH) a so svojou vlastnou Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ). Následne pri prijímaní rozhodnutí postupoval opatrnejšie a o rozhodnutiach sa v tichosti radil so svojimi partnermi. Poznamenávame, že vymenovanie šéfa NBU Aurela Ugora prebehlo bez výraznejších obvinení zo strany koaličných alebo opozičných členov. Čo je dôležitejšie, Dzurinda týmto vymenovaním “nevyhral”, pretože prijal dohodu, že nebude menovať nového riaditeľa bez súhlasu koalície.

Pretrvávajúce odhodlanie k reformám
————————-

6. (C) Napriek svojmu zakopnutiu minulú jeseň ostáva Dzurinda odhodlaný pokračovať v reformách, aj keď to občas ide pomaly. Jeho predvolebné sľuby vykoreniť korupciu sa pretavili do zatknutia len niekoľkých veľkých mien najmä z opozičných strán. Takmer nefunkčný súdny systém prechádza pomalou reformou, no stále bráni boju proti korupcii. Odkedy bol Dzurinda prvýkrát zvolený v roku 1998, zničil štruktúru, ktorú jeho predchodca Vladimír Mečiar vytvoril, aby okrádal vládu. Minister spravodlivosti a minister vnútra z KDH navyše pôsobia ako systém kontroly a rovnováhy, pričom uskutočnili významné kroky v boji proti korupcii a reforme súdneho systému. Pod Dzurindovým dohľadom sa Slovenská informačná služba nedávno očistila od všetkých bývalých zamestnancov spravodajskej služby z čias komunizmu vrátane tých, ktorí sú údajne zodpovední za minuloročný škandál s odpočúvaním.

Nedá sa vyhnúť osobnej politike
———————————-

7. (C) Zdá sa, že osobné konflikty z minulej na jesene má Dzurinda už za sebou, ale vysoká miera osobnej politiky tu naďalej zostane. Predstavitelia ambasády (emboffs) sa neustále utvrdzujú v tom, aká je vedúca elita aj naďalej malá, pretože všetci sa so všetkými poznajú buď zo študentských čias alebo cez rodinné väzby. Dzurindova vláda, ako aj budúci premiéri, bude pravdepodobne naďalej fungovať štýlom “medzi kamarátmi”, ktorý pretrváva ako dedičstvo komunizmu. Väčšina Slovákov si myslí, že či už ide o národnú politiku alebo obyčajnú obchodnú transakciu ako nákup kvetov, človek sa spolieha viac na osobné kontakty ako na inštitúcie. Na druhej strane je pozitívne, že Dzurindova vláda prijala veľa zákonov a nariadení na zníženie praktík typu “medzi kamarátmi” a zvýšenie transparentnosti vo vláde.

Vyhliadky na spoluprácu s partnermi
———————————–

8. (C) Dzurinda sa vrátil k tomu, že pred oznámením vládnych rozhodnutí sa o nich najskôr poradí, čo bol preňho obvykle typický prístup. Ako vyplýva z rozhovorov so slovenskými partnermi, mnohí z nich poznamenali, že premiér dostal lekciu a poučil sa z nej. Referendum o nových voľbách a nedostatok parlamentnej väčšiny budú udržovať Dzurindovo zameranie na zdravie koalície. Keď odhliadneme od nedostatočnej taktiky, ostáva Dzurinda pevne odhodlaný robiť reformy a naďalej vzďaľuje Slovensko od očividného podvracania demokratických noriem a inštitúcií, ktoré prekvitalo za vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara.

WEISER

NNNN

Aj tento text môžete čítať vďaka odvahe Bradley Manninga, ktorý tieto depeše odovzdal Julianovi Assangeovi z Wikileaks. Viac info tu. Manning je za to, že povedal pravdu o zločinoch, korupcii, pokrytectve a porušovaní ľudských práv americkou vládou a armádou už tri roky vo väzení. Stále čaká na súd, hrozí mu doživotie. Podpíšte petíciu za jeho prepustenie: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=701222