Vytvorené 29. júna 2011, zverejnené 10.10.2012

https://search.wikileaks.org/gifiles/emailid/2644415

V pondelok, 27. februára 2012, začal WikiLeaks zverejňovať Globálne spravodajské súbory, zahŕňajúce viac ako päť miliónov e-mailov od “globálnej spravodajskej” spoločnosti Stratfor so sídlom v Texase. E-maily pochádzajú z obdobia od júla 2004 do konca decembra 2011. Odhaľujú vnútorné fungovanie spoločnosti, ktorá sa tvári ako vydavateľstvo spravodajských informácií, ale poskytuje dôverné spravodajské služby veľkým korporáciám, ako sú napríklad spoločnosti Dow Chemical Co. v Bhopále, Lockheed Martin, Northrop Grumman, Raytheon a vládne agentúry vrátane amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť, americkej námornej pechoty a americkej obrannej spravodajskej agentúry. E-maily ukazujú sieť informátorov Stratforu, štruktúru úplatkov, techniky prania špinavých peňazí a psychologické metódy.

…prvým z nich je, ako už bolo uvedené vyššie, že globálna hospodárska kríza mala na ruské elity a politických lídrov hlboko triezvy vplyv, čo viedlo k obnoveniu úsilia o integráciu so Západom s cieľom podporiť modernizáciu Ruska. Rusi boli hlboko skeptickí voči počiatočným snahám Obamovej administratívy presadzovať takzvanú koncepciu G-2, teda spoločnej spolupráce USA a Číny ako piliera globálneho riadenia, a boli proti nim. Rovnako sú veľmi znepokojení rýchlym rastom Číny a jej rastúcim vplyvom v Rusku, najmä na Ďalekom východe, ako aj v Strednej Ázii, Kaspickom mori a dokonca na Ukrajine, v Bielorusku a Moldavsku, teda v “zóne privilegovaných záujmov” Ruska. Druhým kľúčovým faktorom nie je ani tak ruské vnímanie moci USA, ale skôr vnímanie politiky a zámerov USA, ktoré sa týkajú Ruska. Najvýraznejšia a pravdepodobne najdôležitejšia zmena sa týka politiky USA voči blízkym susedom Ruska. Sústredené úsilie Bushovej administratívy o prijatie Ukrajiny a Gruzínska do NATO bolo hlboko znepokojujúce. Vnímanie úlohy Washingtonu pri podpore farebných revolúcií v rokoch 2003 – 2005, a najmä oranžovej revolúcie na Ukrajine, urobilo veľmi hlbokú trhlinu v schopnosti Vladimíra Putina dôverovať svojmu náprotivku v Bielom dome. Oznámenie Bushovej administratívy v januári 2007 o rozmiestnení protiraketovej obrany v Poľsku a Českej republike zasiahlo priamo najhlbšiu neistotu Moskvy, týkajúcu sa zasahovania do jej „zadného dvora“, porušenia sľubov NATO a oslabovania ruskej jadrovej hrozby. Vnímanie prakticky neobmedzenej podpory Michaila Saakašviliho v Gruzínsku pred augustovou päťdňovou vojnou v roku 2008, ako aj tesne po nej, vyvolalo v Moskve najhlbšie podozrenia z politiky USA a jej zámerov podkopať ruské záujmy. Moskva bola spočiatku skeptická voči zámerom Baracka Obamu a jeho schopnosti zmeniť niektoré z uvedených politík Bushovej administratívy, ale táto skepsa sa rozplynula. Otázka členstva Gruzínska a Ukrajiny v NATO je zatiaľ prakticky mimo hry. Obamova administratíva zmenila plány Bushovej administratívy týkajúce sa protiraketovej obrany v Európe. Z pohľadu Moskvy je najdôležitejšie, že nielenže sa úplne obrátila dynamika farebných revolúcií v postsovietskom priestore, ale ukrajinské a kirgizské prezidentské voľby v roku 2010 dramaticky kontrastovali s predchádzajúcimi voľbami v rokoch 2004 – 2005. Na Ukrajine prehrala Západom podporovaná kandidátka Julija V. Tymošenková, čo sa v prípade premiérky úradujúcej uprostred hlbokej hospodárskej recesie dalo očakávať. Zvíťazil Ruskom preferovaný kandidát Viktor F. Janukovyč. O tri mesiace neskôr prezidenti Obama a Medvedev spolupracovali na zmiernení hlbších následkov nepokojov v Kirgizsku. Všetky tieto udalosti a politiky oslabili ruské presvedčenie, že Spojeným štátom nemožno dôverovať a že USA sa snažia oslabiť globálne postavenie Ruskej federácie.

Záver
Podobne ako vzťah medzi USA a Ruskom, aj vnímanie moci a úlohy USA vo svete zo strany ruských elít zažilo za posledných 20 rokov veľké výkyvy. Nakoľko je trvácne súčasné ruské vnímanie, že Spojené štáty nielenže nie sú také hrozivé, ale presadzujú politiku oveľa ústretovejšiu voči ruským záujmom? A keďže v nadchádzajúcom roku vstúpime do nového ruského (a amerického) prezidentského cyklu, do akej miery má význam prípadná faktická zmena vedenia v Moskve? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, ale dá sa dedukovať z výpovedí diplomatov za posledných približne desať rokov. Júnová cesta bola primárne zameraná na účasť na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre, septembrová cesta na účasť vo Valdajskom diskusnom klube a posledná cesta v novembri na semináre a stretnutia súvisiace s projektom Univerzity Georgea Washingtona o vznikajúcich svetových mocnostiach.