06BRATISLAVA946
7. 12. 2006, 08:16
ODTAJNENÉ / LEN NA ÚRADNÉ ÚČELYY
PREDMET: ČO TU MUSÍTE VYVIESŤ, ABY VÁS VYHODILI?
1. (U) Zhrnutie. Slovenská ministerka práce a sociálnych vecí je zaneprázdnená prípravou nového zákona, ktorý má začiatkom roku 2007 prebudovať zákonník práce. Podnikatelia sú spokojní so súčasnou právnou úpravou a obávajú sa prichádzajúcich zmien, najmä keďže pripravovateľka návrhu, štátna tajomníčka MPSVaR Emília Kršíková, je považovaná za silne pro-zamestnaneckú, a vo všeobecnosti za tvrdohlavú. Kršíková nikomu neprezradila svoje plány, ani len najvyšším členom jej vlastnej strany (Smer) a nestretáva sa s kľúčovými dotknutými stranami. Očakávané zmeny sa dotknú najmä domácich podnikateľov, ale poštípu aj amerických investorov, keďže Slovensko harmonizuje svoj zákonník práce s európskym právom. Veľvyslanectvo zasahuje tak, že koordinuje dialóg medzi podnikateľmi a MPSVaR ohľadom navrhovaných zmien.
Stručné pozadie
—————-
2. (U) Obidve posledné slovenské vládne koalície dramaticky zmenili zákonník práce. V roku 2001, napriek prítomnosti prevažne stredovo-pravicovej koalície vedenej SDKÚ, pro-zamestnanecké hlasy vo vláde dokázali presadiť zmeny, ktoré posilnili postavenie odborov. Okrem iných zmien sa stanovil maximálny pracovný čas na 40 hodín a zamestnávatelia museli získať súhlas odborov na prepustenie zamestnancov. V roku 2003 nová jednotne stredovo-pravicová vládna koalícia uzákonila revidovaný zákonník práce, ktorý silne uprednostňoval záujmy podnikateľov. Nový zákon okrem iného predĺžil pracovný týždeň na 48 hodín, dramaticky zliberalizoval pravidlá o zamestnávaní a prepúšťaní, povolil uzatváranie zmlúv na dobu neurčitú bez sociálneho zabezpečenia a obmedzil odstupné. Odborom ostalo právo na kolektívne vyjednávanie, stratili však všetky mechanizmy na presadenie svojho vplyvu v tomto procese.
Smer zamestnancov, Smer podnikateľov
————————-
3. (SBU) Od novej vlády sa očakávajú ďalšie zmeny, keďže strana predsedu vlády R=Oberta Fica Smer navonok vystupuje ako pro-zamestnanecká a má podporu Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Aby predseda vlády uspokojil odbory, obsadil Ministerstvo práce horlivými kritikmi reformy zákonníka práce z roku 2003, vrátane ministerky Viery Tomanovej a štátnej tajomníčky Emílie Kršíkovej, členiek Smeru. Ficove sľuby odborom však boli vždy neurčité a predseda vlády sa radil najmä s podnikateľským krídlom svojej strany, napríklad s finančníkom Jurajom Širokým. (5. decembra sa Fico stretol s prezidentom KOZ Eugenom Škultétym prvýkrát od júnových volieb.) Väčšina členov koalície však nemá veľký záujem na zvýšení práv zamestnancov. Predošlý týždeň nám štátni tajomníci Ministerstva financií a hospodárstva, dosadení Smerom a HZDS, povedali, že by nesúhlasili so žiadnymi podstatnými zmenami v Zákonníku práce. Na oplátku Tomanová a Kršíková uznali, že aj vo vláde vedenej Smerom majú iba obmedzené množstvo spojencov a sú veľmi tajnostkárske ohľadom nadchádzajúcich legislatívnych zmien. Všetky záujmové skupiny sú z prípravy vynechané, dokonca aj odbory. Napríklad, keď Tomanovej poradca, poslanec Róbert Madej, začiatkom tohto mesiaca predložil návrh na zmeny v systéme sociálneho poistenia, KOZ vopred nebola upovedomená a s návrhom nesúhlasila.
Zhrnutie návrhu
———————-
4. (SBU) Kvôli nedostatku informácií z primárnych zdrojov sa o obsahu nadchádzajúcich zmien v pracovnoprávnej legislatíve iba špekuluje. Na základe rozhovorov s predstaviteľmi podnikateľov, odborov, poslancami Smeru a strednými úradníkmi MPSVaR sa zdá, že je všeobecná zhoda na tom, aké podstatné zmeny majú byť zavedené začiatkom roku 2007. Obsahujú nasledovné:
– Podnikatelia nebudú môcť zamestnávať dlhodobých zamestnancov ako živnostníkov. Zákonník práce z roku 2003 umožňuje zamestnávateľom vyžadovať od mnohých skupín zamestnancov, aby získali živnostenské oprávnenie a pracovali ako zmluvní partneri, čo podnikateľom umožňuje úplne sa vyhnúť plateniu vysokých odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Podnikateľské združenia tvrdia, že súčasný zákon prináša nielen väčšiu flexibilitu, ale aj vyššie mzdy, v dôsledku zníženého daňového zaťaženia. Odbory tvrdia, že systém vytvoril rastúcu skupinu pracujúcich, ktorí nemajú nárok na sociálne zabezpečenie. Sektory prevažne dotknuté touto právnou úpravou sú výstavba, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a vzdelávanie – všetky obsadené domácimi podnikateľmi. Aj keď sú tieto praktiky na Slovensku rozšírené, zahraniční investori, ktorú sa pokúšajú prilákať talentovanú, stabilnú pracovnú silu, takéto zmluvy využívajú len zriedkavo.
– 48-hodinový pracovný týždeň bude zachovaný, ale obmedzia sa možnosti výnimiek a s skráti sa prípustná práca nadčas. Neočakáva sa, že táto zmena úplne implementuje smernicu EÚ z roku 1993, ktorá prísne vyžaduje 48-hodinový pracovný týždeň (keďže doteraz tak urobili iba Taliansko a Luxembursko), návrh zákona bude skôr pripomínať krajiny ako Nemecko, ktoré pripúšťa výnimky pre zamestnancov v pohotovostných službách, ale vo všeobecnosti dodržiava smernicu. To prináša odklon od politiky predošlej vlády, ktorá bola v súlade s britskou pozíciou, presadzujúcou čo najväčšiu flexibilitu. Prípadný dopad na amerických investorov je reálny, dnes je ho však ťažké vyhodnotiť.
– Na dosiahnutie dohody vo vyjednávacom procese v tripartite bude potrebné kolektívne vyjednávanie medzi odbormi a zamestnávateľmi. Podľa zmien z roku 2003 sú podnikatelia povinní vyjednávať s odbormi, v prípade nedosiahnutia dohody však spor môže byť predložený súdu. Súčasné pracovné právo vytvára široké možnosti pre súdy, aby v prípade štrajku rozhodli v prospech zamestnávateľov, ako to bolo pri štrajku zamestnancov železníc v roku 2003 alebo pri štrajku lekárov v roku 2006. Navrhované zmeny budú mať najväčší potenciálny dopad na podniky, v ktorých sú zamestnanci odborovo organizovaní, vrátane US Steel a troch hlavných výrobcov automobilov Volkswagen, Kia a Peugeot-Citroen. Na pracoviskách iných zahraničných investorov ako Dell alebo ATT&T nepôsobia odbory. Tieto spoločnosti majú väčšinou zamestnanecké rady, ktoré však nemajú právo na kolektívne vyjednávanie.
– Nová právna úprava zruší možnosť prepustiť zamestnancov pracujúcich na dobu určitú bez uvedenia dôvodov. Nikto však neočakáva, že by odbory znovu nadobudli právo spolurozhodovať o zamestnávaní a prepúšťaní. Nie sú ani žiadne náznaky, že by vláda zasahovala do procesu zamestnávania a prepúšťania.
– Zamestnanci na čiastočný úväzok a zamestnanci pracujúci na dobu určitú dostanú zdravotné a sociálne výhody rovnako ako zamestnanci pracujúci na plný úväzok.
Reakcie a ďalšie kroky
————————
5. (SBU) Domáce a zahraničné podnikateľské kruhy zjavne nazerajú na navrhované zmeny s obavami, aj keď v tejto otázke nevystupujú veľmi agresívne. Mnohí ani nevedia o diskutovaných zmenách. Americká obchodná komora na Slovensku sa pokúsila stretnúť s p. Tomanovou alebo p. Kršíkovou, aby zistila viac informácií, ale prijatá zatiaľ nebola. Na uľahčenie komunikácie veľvyslanec USA zorganizuje obed vo svojej rezidencii, na ktorý pozve ministerku Tomanovú a viacerých amerických podnikateľov. Počas charitatívneho podujatia, ktoré 5. decembra organizovala Komora, Tomanová a veľvyslanec Vallee krátko hovorili o tejto téme. Tomanová váhavo súhlasila, že sa v januári zúčastní na stretnutí pri obede s tematikou Zákonníka práce. Okrem toho zástupca veľvyslanca povedal štátnej tajomníčke Kršíkovej, že plán MPSVaR mať Zákonník práce podobný francúzskemu, belgickému alebo nemeckému môže podkopať kroky, pre ktoré sa Slovensko stalo tak atraktívnym pre zahraničných investorov.
VALLEE
Aj tento text môžete čítať vďaka odvahe Juliana Assangea, ktorý tieto depeše publikoval na WikiLeaks. Assange je za to, že povedal pravdu o zločinoch, korupcii, pokrytectve a porušovaní ľudských práv americkou vládou a armádou vo väzení v Británii. Hrozí mu vydanie do USA kde môže byť mučený a odsúdený na trest smrti. Podpíšte petíciu za jeho prepustenie: https://www.ludskeprava.sk/freeassange |